Milan Rastislav Šafárik už pred sto rokmi vyznával k participovaniu na európskych záležitostiach.
Od tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika ubehne v sobotu presne 100 rokov. Štefánik sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom, hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu. Jeho prínos pre Slovensko je podľa vedúceho katedry histórie na Univerzite Paula Jozefa Šafárika v Košiciach Martina Pekára nezabudnuteľný.
„Šafárik mal zásadný vklad k vzniku Československa, ktorý je historicky doložiteľný a nespochybniteľný, hoci sa dnes trochu podceňuje. Nie je dôležité, kde a s kým sa stretol, dôležité je to, že spájal myšlienkou Československa očakávania a vidinu lepšieho života pre Slovákov v tomto novom štáte,“ priblížil vedúci katedry histórie na Univerzite Paula Jozefa Šafárika v Košiciach Martin Pekár.
Jeho odkaz a životné dielo má čo povedať aj dnešnej generácii. „Sme v dobe spoločenských kríz a výziev, ako napríklad migračná kríza, euroskepticizmus a je dobré, že máme osobnosť, ktorá už pred sto rokmi vyzývala k tomu, byť sebavedomou súčasťou Európy a aktívne participovať na dianí,“ dodal Pekár.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 - 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu.
Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campoformido pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini, ostali dosiaľ nevyjasnené. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle.
Autor: KOŠICE ONLINE