Zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov začne platiť bez podpisu prezidenta

SlovenskoSpravodajstvo

Zmeny súvisia aj so skúmaním ochrany v rámci trestného aj správneho konania.

Prezident Peter Pellegrini opätovne nepodpísal zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Zákon však bude platiť aj bez podpisu hlavy štátu. Má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026. Úrad na ochranu oznamovateľov sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem tejto agendy sa tiež bude venovať aj odškodňovaniu obetí trestných činov, ktoré pôvodne spravoval minister spravodlivosti.

Návrh prešiel v skrátenom legislatívnom konaní 9. decembra. Prezident zákon vetoval. Odôvodnil to absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku. Napriek jeho vetovaniu si poslanci presadili zákon 12. decembra. Prezident tiež avizoval, že ani po prelomení veta zákon nepodpíše.

Rezort vnútra v súvislosti so zmenami argumentoval, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb:

„Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.“

Foto
Zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov začne platiť bez podpisu prezidenta / TASR

Zákon tiež rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému poskytnúť informácie o tom, či oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. 

Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Takýto podnet by však mal obsahovať priame súvislosti s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.

 

Zdroj: TASR 

Komentáre