Jozef Sobota je stredoškolský pedagóg. Na Gymnáziu v Lipanoch učí od roku 1986. Je spoluautorom učebnice regionálnej výchovy a dlhoročným členom miestneho Klubu slovenských turistov. Venuje sa propagácii zaujímavých prírodných, kultúrnych a technických pamiatok regiónu Hornej Torysy.
Región Hornej Torysy na východe Slovenska sa nachádza v Prešovskom samosprávnom kraji, v severozápadnej časti Šariša. Jeho územie tvoria hranice katastrov 23 obcí severnej časti okresu Sabinov a jednej obce v okrese Levoča. S rozlohou takmer 27-tisíc hektárov sa rozprestiera medzi Levočskými vrchmi a pohorím Čergov.
Hlavnou osou je horný tok rieky Torysy, centrom regiónu je mestečko Lipany. Toľko hovorí v skratke o Hornej Toryse Wikipédia.
„Viete, geografia je najlepšie viditeľná v teréne. Jedna vec sú učebnice a knihy, druhá realita, skutočnosť,“ dodáva Jozef Sobota.
Pred šiestimi rokmi ste napísali učebnicu regionálnej výchovy pre študentov gymnázia. Prečo?
V treťom ročníku sa na našom gymnáziu otvorili voliteľné predmety a jedným z nich bola regionálna výchova. Prvý rok sme viac-menej iba improvizovali. Pretože všetky materiály, ktoré som k vyučovaniu potreboval, som získaval iba z internetu a zo svojich vlastných skúseností. No a potom, keď sme to všetko spolu s Jánom Kancírom z Prešovskej univerzity dali dohromady, zhutnili, vznikla jednak učebnica a jednak pracovné listy a zošity pre študentov. Aby študenti mohli skutočnosť aj vidieť na papieri.
Učebnica obsahuje veľa zaujímavých informácií o regióne Hornej Torysy, ktorému sa ako aktívny turista a člen Klubu slovenských turistov v Lipanoch venujete dlhodobo.
V prvej časti učebnica kopíruje takzvanú Hettnerovu schému (Alfréd Hettner, 1859 – 1941, nemecký geograf známy štúdiom miest a regiónov a svojím konceptom chorológie, ktorá skúma vzťahy medzi geografickými javmi vyskytujúcimi sa v konkrétnom regióne – pozn. autora). Sú tam popísané všetky prírodné pomery a následne v nej rozoberáme aj socioekonomickú charakteristiku a etnografiu.
Veci, ktoré sú v tejto učebnici, vznikali naozaj veľmi dlhý čas. Ja som prvé poznatky z tohto regiónu získaval už ako chlapec na prechádzkach s mojím otcom, keď zbieral liečivé rastliny. Láska k prírode a tomuto regiónu mi odvtedy zostala.
Ktoré lokality z vašej učebnice sú pre vás najzaujímavejšie?
Ak začneme hneď z kraja, tak v Tichom potoku je to jednoznačne zaniknutá obec Blažov. A k tomu celé Levočské vrchy, ktoré sú pre mňa taká terra inkognita – krajina nepoznaná. Veľa zaujímavostí je aj vo Vyšnom Slavkove, kde sú už urobené aj náučné chodníky, ktorými sa ich obec snaží sprístupniť. Spomeniem len jedny z najvyšších vrchov – Smrekovicu a Veľkú skalu.
V Nižnom Slavkove sú to potom jedinečné vodopády, ktoré sa nachádzajú v Čiernom močiari a výhľadové body ako je Homôlka, z ktorej je vidieť riadny kus kraja alebo Čierna hora nad Brezovicou. Na hraniciach okresu sa nachádza Spiaci mních alebo Kamenná baba – ako ho volajú domáci, prípadne Sokolia skala a mnoho ďalších zaujímavostí. Naozaj sa tam oplatí ísť pozrieť. Či už v menších skupinkách, alebo organizovane.
Nedávno ste v regióne osadili informačnú tabuľu, ktorá prezrádza viac o zaniknutom hrade v Brezovici nad Torysou. V tejto obci je viacero šľachtických sídiel rodu Berzeviczy, no o tomto hrade sa asi veľa nevedelo.
Brezovica je moja rodná obec. Zamýšľal som sa nad tým, že kultúrne pamiatky z našej minulosti v nej chátrajú a že by bolo dobré ich nejakým spôsobom obnoviť. No a tak sme so starostom Brezovice Jozefom Hodošim zrevitalizovali tabuľu, ktorá bola v Brezovici aj v Brezovičke.
Snažili sme sa upozorniť na to, že tu máme aj menej známe veci, avšak o to zaujímavejšie. Poviem vám perličku. Na tomto hrade nebol nikdy robený žiadny archeologický výskum. Zatiaľ čo napríklad Kamenický a Hanigovský hrad sú svojimi archeologickými výskumami, ale aj ich obnovou občianskymi združeniami dobre známe.
Čím je hrad v Brezovici nad Torysou výnimočný?
Už ako malého chlapca ma na tomto hradisku zaujala Kaplnka svätej Heleny. Keď sme to tam ešte ako chlapci skúmali a vošli sme do hrobky, ktorá sa nachádza pod kaplnkou, z hrobky zrazu vybehla líška. Poviem vám, mali sme všetci na mále.
Každopádne som presvedčený, že tamojšie hradisko a hrobka skrývajú mnoho zaujímavostí. V hrobke je údajne aj múmia. A veľa pokladov skrýva aj Kostol všetkých svätých v Brezovici. Je tam najstarší epitaf na Slovensku, hrob maltézskeho rytiera a veľa ďalších vecí. Kultúrne pamiatky v tejto jednej obci sú veľmi bohaté.
So starostom sme sa rozprávali aj o kaštieľoch, ktoré sú v Brezovici. Je veľká škoda, že kaštieľ na vyšnom konci chátra. V minulosti sa tam podcenili dôležité veci. Pevne dúfame, že sa to nejakým spôsobom rozbehne a zachráni.
Všetky tieto prírodné a kultúrne miesta by mali prilákať čo najviac turistov, ale často ani miestni nevedia, koľko pokladov sa tu ukrýva. Ste vášnivý turista. Ako ste sa dostali k turistike?
Ako som už spomínal, moje prvé turistické cesty som absolvoval s otcom pri hľadaní liečivých rastlín. V okolí Brezovice sme pochodili kus kraja. Pokračoval som na strednej aj vysokej škole. Kamarát z Krompách mi ukázal Slovenský raj. Potom, keď som začal učiť na gymnáziu, sme založili turistické krúžky, začali sme chodiť a spoznávať. Tvrdím jednu vec. Že geografia je najlepšie viditeľná v teréne. Jedna vec sú učebnice a knihy a druhá realita. Skutočnosť.
Čomu sa v tomto regióne venujete teraz?
V poslednom čase dosť pracujeme na Balážke. Je tam novovybudovaná rozhľadňa, má to byť súčasťou komplexného riešenia turistiky v okolí Lipian. Ako viete, bude tu otvorený geotermálny vrt. Takže sme sa to celé snažili prepojiť aj so Sokoliou skalou. Veľmi blízky mi je najvyšší vrch Čergova Minčol. Tam tiež smeruje veľa našich aktivít. Práve teraz chystáme už 19. ročník behu na vrch Minčol. A mne osobne je veľmi blízka aj Demjanka s rázovitou obcou Putnov, ktorá kedysi patrila ku Krivanom.
Čo všetko sa dá vidieť z rozhľadne nad Balážkou?
Ide o veľmi pekný výhľadový bod nad Lipanmi. Je z neho vidieť celú panorámu Hornej Torysy aj s pohoriami. Od Smrekovice a Braniska cez Bachureň a Levočské vrchy či Bradlové pásmo, až po neovulkanity Stráží, Šarišský hradný vrch a ďalšie osamelé kopčeky v tomto regióne. Rozhľadňu navštevuje v priebehu celého týždňa veľa turistov, od detí až po dôchodcov. Tí si ju obľúbili obzvlášť.
Zostáva vám ešte čas na turistiku?
Cez týždeň som zaneprázdnený, ale v sobotu a v nedeľu sa vždy snažíme dobehnúť zameškané. Jednak so študentmi gymnázia, jednak s našou partiou turistov z miestneho turistického klubu Mladosť Odeva Lipany.
Zdroj: Pavol Kall