Záchranou pre nich sú aj tzv. hniezdne steny.
Pri zatepľovaní panelákov môže dôjsť k likvidácii chránených vtákov. Podobný prípad sa stal nedávno na košickom sídlisku KVP – na Dénešovej ulici. Podľa miestnych obyvateľov, firma pri zatepľovaní vytiahla ochranné siete a zabránila chráneným dážďovníkom prístup k hniezdam. Ochrancovia sa voči podobným praktikám ohradzujú už dlhodobo.
„Na rozdiel od lastovičiek a beloritiek si dážďovník nestavia hniezdo z hliny, ale hniezdi v štrbinách a medzerách na panelákových domoch a činžiakoch. Najväčším problémom je zatepľovanie budov, a to najmä tým spôsobom, keď sa to robí nešetrne a dochádza k likvidovaniu jeho hniezdiska alebo samotných hniezdiacich vtákov, čo je o to vážnejší prípad,“ povedal Roman Slobodník z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.
Ochranári evidujú až 99 percent hniezd dážďovníka v mestách, pričom sa sem tento druh vtáka prisťahoval prevažne zo skál, kde hniezdil. To, či firmy dodržiavajú pravidlá a neohrozujú chránené vtáctvo, mesto nekontroluje. Podľa neho to má na starosti niekto iný.
„Firmy, ktoré zatepľujú budovy, musia mať od príslušného stavebného úradu platné stavebné povolenie, ktorého súčasťou sú všetky podmienky, ktoré táto spoločnosť a firma musí spĺňať. Jedným z dotknutých orgánov, ktoré sa pri zatepľovaní budov vyjadrujú, je aj Štátna ochrana prírody a krajiny Slovenskej republiky. Dávajú svoje pripomienky, ktoré súvisia napríklad aj s chránenými živočíchmi a tieto pripomienky sú zapracované do stavebného povolenia,“ informovala hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová.
Paneláky zatepľujú opatrne
Kontrole by mali ale podliehať všetky stavby pred úpravami. Ako uviedol Slobodník, pred samotným zahájením úpravy stavby, by sa malo skontrolovať, či sa na týchto stavbách vyskytuje chránený druh živočícha, či už dážďovník, netopiere, beloritky a podobne.
„V posledných rokoch, chvalabohu, prípady, kedy dochádza k nelegálnemu zabíjaniu týchto živočíchov klesá, a to práve v spolupráci s danými stavebnými firmami, ktoré často aj sami od seba kontaktujú buď štátnu ochranu prírody alebo okresné úrady životného prostredia,“ ozrejmil Slobodník.
Pri dôslednej kontrole musia štrbiny a škáry prejsť inšpekčnými kamerami, pretože vtáky sa ukrývajú aj niekoľko desiatok centimetrov vo vnútri budovy. Následne dochádza k naplánovaniu samotnej stavby. A to tak, aby sa daným živočíchom uškodilo čo najmenej alebo v prípade neuškodilo vôbec.
„To znamená, že daná stavebná úprava môže prebehnúť tým spôsobom, že hniezdiská dážďovníkov a úkryty netopierov ostávajú zachované,“ poznamenal odborník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Štrbiny nahrádzajú hniezdne steny
Dážďovník tmavý patrí medzi zákonom chránené živočíchy už dlhodobo. Jeho spoločenská hodnota je vyčíslená na 166 eur. Na jeho ochranu vznikajú v mestách aj tzv. hniezdne steny. Jedna taká je aj na Titogradskej ulici v Košiciach.
„Ide o sústavu búdok s hniezdnymi otvormi, ktoré majú nahrádzať práve mnohopočetné štrbiny, teda hniezdne dutiny z ich pohľadu, ktoré sa na panelákoch niekedy prirodzene vyskytovali. Dôležité je ale povedať to, že nie všetky tieto hniezdne úkryty sú takých parametrov, ako boli panelákové štrbiny, a teda nie všetky dutiny bývajú aj obsadzované,“ vysvetlil Slobodník.
Dážďovník tmavý, ktorého si mýlime s lastovičkou, sa stáva v prírode čoraz vzácnejším. Celoslovenský monitoring z uplynulých rokov potvrdil, že práve tento druh vtáka z našich miest mizne a dokonca postupne vymiera. Dôvodom sú práve stavebné úpravy, ktoré likvidujú jeho jediné možnosti na hniezdenie, a tým pádom aj na prežitie.
Autor: RÁDIO KOŠICE