Ako dopadlo pátranie po delikventoch, nevedno.
V zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach (VSM) a Archívu mesta Košice sa nachádzajú originálne tlačené zatykače slúžiace na identifikáciu hľadaných osôb podozrivých z rozličnej trestnej činnosti, prípadne súpisy ukradnutých predmetov a iných vecí z trestnej činnosti. Pochádzajú z rokov 1790 – 1820 a sú vyhotovené v tlačenej podobe vo forme obežníka na väčšom formáte, v slovenskom, nemeckom, latinskom a maďarskom jazyku. Obsahujú jednotlivé prípady osôb hľadaných v rámci celej monarchie s ich menom a priezviskom, osobným podrobným popisom, predmetmi, ktoré ukradli, prípadne je uvedená iná trestná činnosť, z ktorej sú podozrievaní.
Z roku 1790 pochádza zatykač, ktorý verejnosť informuje o istom Jozefovi Kmínovi z Novej Vsi, ktorý sa tam vlámal do domu Pavla Tolnaya a odtiaľ ukradol truhlicu, ktorú odniesol do záhrady pri dome, kde ju rozlomil a vybral z nej 1000 zlatých toliarov a ďalšie peniaze. Menovaný bol pôvodne vojakom a bol veľkej postavy, silného tela, má hnedé a už viacej šedivé vlasy a na rukách mu chýba prostredník. Zápis ďalej uvádza, že hovorí dobre po maďarsky, na sebe má svetlý sedliacky lajblík (vestu), čiernu debrecínsku gubu a nemecké topánky. Keďže mu pri krádeži asistovala aj jeho manželka, nechýba ani jej popis. Volá sa Sára, je strednej postavy, má chudú a rapavú tvár, oblečený má jeden svetlý a druhý obnosený svetlomodrý lajblík.
Ostro sledované boli v tej dobe výčiny vojakov. Mnohí z nich sa po prepustení zo služby stávali bezprizornými osobami bez príjmu a majetku, obzvlášť ak službu vykonávali ďaleko od domova. Silnou motiváciou takýchto osôb bolo prežiť za každú cenu a popri tom sa neštítili ani páchať trestnú činnosť, prípadne utiecť zo služby. V uvedenom roku bol takto hľadaný vojak Ján Juhász z dediny Mača v Aradskej stolici, ktorý dezertoval z Aradských kasární. Dezertér má 24 rokov, je ženatý a bez akéhokoľvek remesla. Je malej postavy, má okrúhlu čiernu tvár, čierne vlasy a fúzy. Na úteku ukradol dve košele a dvoje nohavíc. Jeho „kolega“ pôvodom z Čongrádskej stolice z kasární zasa ukradol košeľu s nohavicami s prackou a jeden pár bagančí.
V roku 1802 dala Abovská stolica, kam náležali aj Košice, na známosť, že v okolí sa potuluje cigánska skupina, ktorá vraj záujemcom vyveští osud a prezrádza miesta ukrytých pokladov. Táto skupina bola podozrivá aj z krádeží a k dispozícii bol tiež osobný opis jej členov spolu so súpisom ukradnutých vecí. V prípade zadržania týchto osôb mali byť stoličnými strážnikmi vypovedaní do miesta pôvodu a súdení v rámci stoličnej jurisdikcie.
V inom prípade z roku 1819 zasa hľadali zlodeja Jána Davida z Gyӧru, ktorý v decembri toho roku utiekol z väzenia slobodného kráľovského mesta Košice. Išlo o 51-ročného bývalého vojaka, ktorý bol zadržaný ešte v septembri v súvislosti s krádežou dvoch býkov z pastviny. Začiatkom 19. storočia úrady hľadali aj Štefana Siposa z Košickej Polianky, ktorý bol podozrivý z viacerých krádeží. V opise sa píše, že menovaný je vysokej, štíhlej postavy, tvár má posiatu vyrážkami, bradu prerastajúcu cez tvár, vlasy žltnúce, hovorí slovensky a maďarsky a je vo veku asi 45 rokov. Spolu s ďalšími kumpánmi z Gemerskej stolice ukradol šľachticovi Jurajovi Királymu väčšie množstvo strieborných predmetov.
Ako dopadlo pátranie po tomto, ale aj iných delikventoch, nevedno. Väčšina z nich bola pravdepodobne prichytená v iných lokalitách Uhorska a iste k tomu prispelo informovanie obyvateľstva a príslušných orgánov práve pomocou takýchto zatykačov.
PhDr. Richard Papáč
Východoslovenské múzeum v Košiciach