Mesto Košice od stredoveku obklopovali vinice vlastnené mešťanmi. Z hrozna, ktoré slúžilo na konzumáciu, Košičania vyrábali víno, ktoré sa stalo dôležitým zdrojom príjmov mesta a jednotlivých mešťanov. V záhradách v meste a na predmestí rástli ovocné stromy rôznych druhov, o ktoré sa okrem mestom poverených ľudí starali aj ich vlastníci.
Vinice sa rozprestierali predovšetkým západne od mesta na kopci dodnes ľudovo zvanom Furča (Furcsa), ktorý sa spomína už v roku 1526 a takisto nad riekou Hornád (Conratt, Cundertt, Hernad) na Košickej hore (Casher gebyrge, Kascherberg), smerom k Novej Vsi (dnes Košická Nová Ves). Z Furče, smerom k údoliu Hornádu bol v dodnes známej lokalite Slivník (Sziluas Wölgy) pás viníc takisto spravovaný košickými mešťanmi.
Ďalšou významnou lokalitou bol dnešný Červený breh nazývaný aj Červený vrch (Rothen berg, Vӧrӧs hegy) situovaný severozápadne od mesta. V jeho blízkosti, neďaleko Kalvárie bol Račí potok (Krebess saiffen), severne od mesta pod dnešnou Hradovou sa zasa nachádzali vinice v lokalite zvanej Chrastie (Terharazt) a v roku 1566 sa dokonca spomínajú vinice na Bankove (Bancko). Všetky tieto lokality boli orientované smerom na juh a juhovýchod, ich slnečné stráne teda poskytovali dobré podmienky na pestovanie hrozna.
Južne od mesta, neďaleko Dolného predmestia bola tzv. Včelia záhrada (Byngarten), pravdepodobne miesto, kde sa nachádzali včelíny v správe mesta, kde sa stáčal med, ktorý sa následne privážal do mesta do domu ležiaceho v západnej časti vnútorného mesta a tu sa ďalej spracovával. V blízkosti Včelej záhrady sa nachádzala Šafranová záhrada (Safrangarthen, Safran kert), kde sa pestoval šafran slúžiaci ako korenina. Pôvodná, stará Šafranová záhrada (alte Safrangarthen) ležala pri Šibeničnom kopci (Galgenberg, dnes východná časť sídliska Železníky), neskoršie bola aj z praktických dôvodov zriadená bližšie k mestu.
Šafran bol vzácnou rastlinou, a tak sa neraz stal dôvodom krádeží, ako napríklad v roku 1595, kedy ho ukradol Jakub Koksy spolu so svojou manželkou, podobne aj v roku 1632, kedy bol Pavol Czos za svoje krádeže, okrem iného aj šafranu, sťatý mečom. V roku 1603 žiadal obyvateľ predmestia Mikuláš Németh mestskú radu o povolenie predávať šafran na miestnom týždennom trhu. Názov Šafranová záhrada, napriek tomu, že sa tam už šafran nepestoval, pretrval do začiatku 20. storočia.
Azda najrozšírenejšou plodinou pestovanou v meste a na predmestiach bolo ovocie a práve ovocné stromy tvorili významnú časť záhrad a sadov. Pestovali sa jablká, hrušky, slivky, čerešne, jahody a ďalšie plodiny, ktoré sa potom predávali na trhu. Ešte v polovici 19. storočia, ako uvádza Plathova kronika, sa na košickom trhu predávali vychýrené čerešne. Napríklad, v roku 1574 sa v polohe nad Hornádom spomína slivkový sad (pflaumengrund). V roku 1565 sa pri ovocnom strome na predmestí zasa odohrala hádka dvoch chlapcov kvôli ovociu, ktorá sa skončila tragicky.
Ovocné stromy ako také podliehali ochrane, ich poškodenie alebo výrub boli mestskými orgánmi trestané rôznymi formami trestov, od finančných pokút až po najtvrdšie tresty. František Aurifaber bol v roku 1560 pokutovaný 10 zlatými za to, že v záhrade svojho suseda Valentína Tótha poškodil 25 ovocných stromov. V roku 1574 bol Vavrinec Kvaka zvaný Slivka (Zlyuka) vyšetrovaný kvôli napadnutiu, krádežiam, poškodeniu a zničeniu ovocných stromov a kríkov. Za všetky spomínané delikty bol odsúdený na obesenie na šibenici. Iný Vavrinec, syn majstra Benedikta Belseia, bol v roku 1576 okrem iných previnení obvinený aj z toho, že z cudzích záhrad od koreňa vytrhal všetky cyprusy (cupressum), ktoré potom daroval mnohým dievčatám. Za trest bol uväznený a zbičovaný, následne mu bol darovaný život pod podmienkou, že sa už podobných skutkov nedopustí.
Z roku 1590 pochádza kuriózna zmienka o výskyte pomarančov v Košiciach. V tomto roku priniesol Juraj Kalmar svojmu príbuznému Jánovi debničku pomarančov (pomeranzen), teda exotické ovocie sa v Košiciach vyskytlo už v 16. storočí.
Mnohé z týchto lokalít vo forme chotárnych či miestnych názvov pretrvali dodnes a sú dokladom bohatej hospodárskej základne Košíc. Taktiež plodiny pestované v meste a okolí sa stali vyhľadávaným tovarom, ktorý sa napríklad v prípade vína vyvážal aj do severne položených stolíc, kde sa vinič neuchytil.
Autor: PhDr. Richard Papáč