Elena Takáčová sa venuje výrobe a zdobeniu perníkov už približne desať rokov.
Pečenie medovníkov je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Avšak pri ich zdobení je možné stále vymyslieť niečo nové. „Dostala som sa k tomu ešte na strednej škole. So staršou sestrou sme videli v nejakom časopise a aj my sme chceli mať také doma,“ spomína si na svoje začiatky zdobenia perníkov Elena Takáčová z obce Ruskov, ktorá sa nachádza v okrese Trebišov. Pani Elena sa vo voľnom čase venuje výrobe medovníkov, pričom je zaevidovaná v databáze spolupracovníkov - remeselníkov Kultúrneho centra Abova (KCA). Pečeniu a zdobeniu medovníkov sa intenzívne venuje približne desať rokov. Zároveň prostredníctvom KCA vedie aj rôzne tvorivé dielne nielen pre deti.
Pri zdobení perníkov je dôležitá konzistencia polevy s niekoľkokrát preosiatym cukrom, ale aj perníkové cesto. „Niekedy nevyjde podľa mojich prianí, ani sa neupečie tak, ako si predstavujem. Neviem prečo, lebo stále ich robím podľa jedného receptu. Možno to závisí aj od materiálu – niekedy kúpim múku od jedného výrobcu, inokedy od druhého,“ uviedla Takáčová, ktorá pracuje ako operátorka spracovania dát, čo jej vraj pomáha pri vlastnoručnej výrobe formičiek: „Je to niečo iné, ako robím v práci. Mám v sebe nejakú tú kreativitu a netýka sa to len medovníkov, ale aj aranžovania. Ak to človek chce robiť, musí chcieť, musí ho to baviť a niekedy sa musí aj prekonať. Inak nie som veľmi trpezlivá, ale pri tomto viem byť, to je zaujímavé.“
Ako skonštatovala Takáčová, zdobenie medovníka je náročné a závisí od viacerých faktorov: „Ide aj o to, čo na naň chcem - akú polevu, akú ozdobu. Či chcem jednu alebo viac vrstiev, jednu farbu alebo viac farieb. Keď medovník zdobím, niekedy ho do ruky vezmem aj päť až sedemkrát," doplnila Takáčová s tým, že ak niečo pokazí, na opravu použije štetec. Medovnikárka skúša rôzne metódy, medzi ktoré patrí aj pečiarková technika. S pečením a výzdbou rôznych medovníkov jej pomáha celá rodina.
Zdroj: TASR