Tento rok sa z liturgie vynechá obrad umývania nôh.
Kresťania Kvetnou nedeľou, ktorá tento rok pripadla na 5. apríla, vstúpili do Veľkého alebo Svätého týždňa. Zeleným štvrtkom sa v katolíckej cirkvi začína takzvané Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum. Veriaci si pri večernej omši pripomínajú Poslednú večeru Ježiša Krista a zároveň ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie.
Súčasťou omše je aj obrad umývania nôh dvanástim mužom, ktorý je symbolom úcty a pokory voči blížnemu. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanástich žobrákov. Z dôvodu pandémie koronavírusu sa obrad umývania nôh tento rok vynechá.
V kostoloch dnes prestanú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s utrpením Krista. Namiesto nich sa používajú rapkáče. Zvuk zvonov sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu.
Veriaci si zároveň pripomínajú udalosť, keď sa Ježiš modlil a bdel v Getsemanskej záhrade. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal sám a opustený. Túto skutočnosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok v kostoloch, zhasnuté svetlo pred ním, ale aj oltáre bez plachiet a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Evanjelici začínajú sláviť Zelený štvrtok už popoludní a večer majú Služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci pravoslávnej cirkvi slávia Veľkú noc, teda Paschu o týždeň neskôr. Termín Paschy sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.
Zdroj: TASR