Zvyky v regiónoch sa čiastočne líšia.
Veriaci dnes slávia Zelený štvrtok a Ježišovu poslednú večeru. Túto udalosť pripomína večerná omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh, pričom ide o symbol úcty a pokory voči blížnemu. Večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony a nahradia ich drevené rapkáče. Ustanovenie sviatosti Večere Pánovej si pripomínajú aj evanjelici. Aj keď je Veľká noc kresťanským sviatkom, viaceré ľudové tradície a zvyklosti pochádzajú ešte z obdobia pred Kristom a spájajú sa s vítaním jari. V jednotlivých regiónoch východného Slovenska sa čiastočne líšia.
„Na Zelený štvrtok bolo dobré zjesť niečo zelené ako napríklad štaveľ – kyslá rastlinka, ktorá sa ľudovo nazýva aj kvašnička, napríklad aj medvedí cesnak, pierka z jarnej cibuľky alebo špenát. Znovu sa v tento deň využívala ochranná mágia, a to tak, že gazdovia zobrali trojkráľovú kriedu, ktorou na dvere maštale nakreslili krížik. To malo maštaľ chrániť pred bosorkami, aby do nich nevnikli, aby nepoškodili dobytku,“ vysvetlila zvyky na Zemplíne etnologička Simona Radová z trebišovského múzea.