Prvý sviatok vianočný, ktorý celé Slovensko oslavuje 25. decembra, kedysi prežívali Zemplínčania veľmi radostne, pretože sa končil pôst a začala sa oslava narodenia Krista. V tento deň sa ľudia nenavštevovali.
Viľiju, alebo predvečer samotných vianočných sviatkov prežívali Zemplínčania včera. Počas celého dňa sa v minulosti dodržiaval pôst, domácnosť mala byť čistá a povinnosťou bolo vrátiť všetko požičané.
Štedrá večera sa kedysi začínala vinšom gazdu, zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Nasledoval medový krížik na čelo a každý musel zjesť kúsok cesnaku, aby bol chránený od zlého a trochu medu, aby bol k ostatným dobrý. Okolo stola bola natiahnutá reťaz, aby rodina držala spolu a na štedrovečernom stole nemohli chýbať všetky pestované plodiny a peniaze.
Večera pozostávala z polievky, ktorá bola buď kapustová, hubová alebo fazuľová a taktiež opekance, na Zemplíne bobaľky omastené maslom, makom či kapustou. V severných častiach regiónu sa staré tradície udržali dlhšie ako na juhu. Typické bolo aj umývanie studenou vodou na štedrý deň a mútenie masla pri večeri.
Etnológ Maroš Demko zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach však uviedol, že v súčasnosti Zemplínčania dodržiavajú formu, no významy tradícií pominuli.
„Niektoré rodiny aj dodnes dávajú reťaz okolo stola, peniaze pod obrus. Či veria, že práve tie peniaze ovplyvnia to, že budú budúci rok oveľa bohatší a bude sa im dariť, toto je vyprázdnené. Ľudia robia veci viac formálnejšie a opakujú úkony, ktorým už dnes neveria,“ hovorí Demko.
Prvý sviatok vianočný, ktorý celé Slovensko oslavuje 25. decembra, kedysi prežívali Zemplínčania veľmi radostne, pretože sa končil pôst a začala sa oslava narodenia Krista. V tento deň sa ľudia nenavštevovali.
„Prvý sviatok vianočný sa niekedy slávil v úzkom rodinnom kruhu, vtedy vlastne ľudia ani nechodievali na návštevy, okrem chlapcov alebo mladých mužov, ktorí chodili vinšovať. Po dedine v tomto období chodili partie mládeže ako koledníci, alebo rovnako nacvičovala mládež betlehemské hry, čiže vlastne po dedine chodili betlehemci, ktorí odohrali hru za ktorú dostali nejakú výslužku,“ vysvetľuje etnológ.
V úzkom rodinnom kruhu zvykli zopakovať v tento deň obrady, ktoré mali súvisieť s ovplyvnením zdravia a bohatstva rodiny. Napríklad gazda pokropil členov rodiny vodou, v ktorej boli namočené jablko a peniaze.
Druhý sviatok vianočný sa na Zemplíne niesol v znamení návštev a osláv, ktoré pretrvávali až do nového roka. Ešte pred východom slnka sa ľudia zvykli umývať studenou vodou a spolu s koňmi sa brodili v snehu, aby si zabezpečili zdravie pre seba i pre statok.
„Gazdovia vynášali slamu, viazali z nej povriesla, obtáčali tými povrieslami stromy, aby lepšie rodili. Ukončoval sa cyklus tých betlehemských obchôdzok, betlehemských hier, jasličkárov, ktorí chodili po dedine aj v tento deň sa ešte stále chodilo vinšovať.“ Medzi zvykmi, ktoré sa dodržiavajú aj v súčasnosti patrí tradičná Štefanská zábava, ktorá je spojená s tancom a živou hudbou.
RÁDIO KOŠICE