Otrasy pre východné Slovensko nie sú výnimočným javom.
Oblasť dolného Zemplína v noci zo štvrtka (23.4.) na piatok (24.4.) zasiahlo zemetrasenie o sile 3,4. Ako uviedol seizmológ Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Róbert Kysel, išlo tak o najsilnejšie zemetrasenie v tejto oblasti za posledných sedemnásť rokov:
„Posledné zemetrasenie, ktoré si môžu ľudia pamätať v tejto oblasti, bolo 20. mája 2003. Magnitúdo tohto zemetrasenia bolo približne 3,7 a epicentrum malo pri obci Jasenov v okrese Sobrance. My nevieme predpovedať zemetrasenia, ale môžeme očakávať, že ak v minulosti sa na nejakom území zemetrasenia vyskytli, tak sa vyskytnú aj v budúcnosti, pretože zemetrasenia sú vždy viazané na nejaké geologické zlomy. A na danom území v oblasti Vihorlatu sa nachádzajú geologické zlomy.“
Zemetrasenia pre východné Slovensko nie sú výnimočným javom. „Oblasť východného Slovenska, okolie Humenného, Strážskeho a Vranova nad Topľou je oblasť, kde máme zdokumentovanú seizmickú aktivitu. Najsilnejšie zemetrasenie v histórii, ktoré tam máme, bolo v 18. storočí, v rokoch 1758 – 1779. V daných oblastiach boli zemetrasenia, ktorých makroseizmická intenzita bola vtedy 7, to je iný údaj ako je magnitúdo. V 20. storočí v danej oblasti najsilnejšie zemetrasenie s magnitúdom približne 4,4 bolo tiež v oblasti Humenného, Strážskeho a Michaloviec a bolo to v roku 1941,“ povedal Kysel.
Ostatné údaje, ako napríklad dĺžka trvania zemetrasenia, sa seizmológovia dozvedajú vďaka dotazníkom, ktoré ľudia môžu vyplniť na webe Ústavu vied. Napríklad minulotýždňové zemetrasenie popisovali ako niekoľkosekundové silné otrasy. Ako konkretizoval Kysel, cítili ich predovšetkým ľudia v Michalovciach a okolí:
„Keď sa bavíme o celom území Slovenska, tak ročne je približne 70 – 80 zemetrasení. Ľudia pocítia makroseizmicky tri až päť zemetrasení, zvyšné zaznamenajú len prístroje. V oblasti východného Slovenska bývajú zemetrasenia, ktoré majú možnosť ľudia pocítiť, ale takéto zemetrasenie je tam najsilnejšie za posledných sedemnásť rokov.“
Oblasti, v ktorých sa zemetrasenia vyskytujú častejšie, odborníci nazývajú seizmické zdrojové zóny. Jedna z takýchto zón je na východnom Slovensku práve v oblasti okolia Vihorlatu. Otrasy zeme už evidovali aj v oblasti Šariša.
„Vo všeobecnosti, keď nastane zemetrasenie, ak nemám možnosť opustiť budovu, pretože sa môže stať, že sa zablokujú únikové cesty, tak je bezpečnejšie ísť pod masívnejší nábytok, pretože často prichádza k zraneniam v dôsledku padajúcich predmetov,“ dodal Kysel s tým, že v prípade, že idete autom a vystihnete otrasy zeme, zastavte na voľnom priestranstve. Ak ste vonku, mali by ste sa vzdialiť od budov, elektrického vedenia, komínov a podobne.
Slabšie zemetrasenie evidovali aj pred desiatimi dňami – 17. apríla v okolí Vranova nad Topľou – medzi obcami Čaklov a Zámutov, magnitúdo bolo 1,0. Ešte o jednu desatinu slabšie bolo zemetrasenie prvého marca tohto roku, ktoré zaznamenali medzi Chminianskymi Jakubovanmi a Šarišskou vrchovinou.
Autor: RÁDIO KOŠICE