Chlapi majú v rukách nože, v studenej vode ich omývajú od štetín a prikladajú späť k horúcej, ružovo-bielej holenej koži. Chytia zadné nohy, nad kĺbmi ich prepichnú hákmi a vytiahnu prasa na trojnožku. Poriadne ho opláchnu a omyjú. Ešte raz sa naleje pálenka. Mäsiar prebrúsi krátky ostrý nôž na ocieľke. Začne rezať. Zviera otvorí, vyvrhne a rozoberie.
Najprv sa poriadne nabrúsia nože. Deň predtým už gazda prasa nekŕmi. Pripravia sa hrnce, parák, varechy, drevo, palice, povrazy, reťaze a koryto. Soľ, korenie, paprika, trojnožka. A veľa pálenky. Vstáva sa skoro ráno, vlastne ešte v noci. V kotli sa poriadne, až k varu, zohreje veľké množstvo vody. Keď sa prasa vyženie z chlieva, studené lúče červeného zimného slnka osvetľujú paru stúpajúcu z rozpáleného kotla.
Ešte v nedávnej minulosti boli zimné mesiace v slovenských dedinách časom domácich zabíjačiek. Ošípané sa od skorej jari chovali na väčšine gazdovstiev. Domáca zakáľačka bola spôsobom, ako sa na zimu zásobiť mäsom. No bol to aj sviatok, spoločenská udalosť, na ktorej sa stretávala celá rodina, susedia a známi z blízkeho okolia.
Zabíjačky začínali už koncom roka. Vonkajšia teplota ešte nebola príliš nízko pod nulou a dalo sa manuálne pracovať, ale zároveň bola už dosť zima pre čerstvo spracované mäso, aby sa nezačalo kaziť. Koniec domácich zabíjačiek sa v mnohých dedinách a mestách spájal s tradíciou fašiangov, robili sa aj na takzvaný masopust či Popolcovú stredu, keď začínal veľký pôst pred Veľkou nocou.
Gazda s mäsiarom bravčeka šikovne chytia. Rýchlo mu zviažu nohy, prevalia ho nabok. Dlhá čepeľ prenikne niekoľko centimetrov za uchom hlboko do krku, až k veľkej tepne. Majster ju skúseným pohybom bleskovo pretne a nôž vytiahne. Spod kolien silných chlapov pomaly uniká život a krv, hneď tuhne v pripravenom lavóre. Sýtočervené kvapky sa vpíjajú do kryštálikov čerstvo napadaného snehu. Oranžové slnko je stále nízko nad dedinským kopcom.
Aj keď v priebehu 90. rokov minulého storočia a začiatkom milénia vytlačilo na istý čas domáce zabíjačky lacné mäso zo supermarketov, dnes sa k vlastnej výrobe a chuti domácej bravčoviny z ekologických fariem a chovov začínajú ľudia čoraz častejšie vracať.
Aby sa tradície z čias našich predkov zachovali a obnovili, v obciach a malých mestách sa znova usporadúvajú obecné zabíjačky. Obľuba vidieckeho bývania stále rastie, stredné a mladšie generácie začínajú v malom pestovať vlastnú zeleninu, ale aj chovať vlastné zvieratá.
Keď prasa padne a v obrovskom drevenom koryte sa obarí horúcou vodou, aby sa dohladka oškrabalo, naleje a pije sa pálenka. Chlapi majú v rukách nože, v studenej vode ich omývajú od štetín a prikladajú späť k horúcej, ružovobielej holenej koži. Chytia zadné nohy, nad kĺbmi ich prepichnú hákmi a vytiahnu prasa na trojnožku. Poriadne ho omyjú. Naleje sa ešte raz. Mäsiar prebrúsi krátky ostrý nôž na ocieľke. Začne rezať, zviera otvorí, vyvrhne a rozoberie.
Ak si dnes prasiatko chcete vychovať sami, mali by ste ho podľa zákona zaregistrovať na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Úrad vám pridelí registračné číslo, ktoré potom použijete pri ohlásení zabíjačky aj pri kúpe ďalšej ošípanej. Aj samotná zabíjačka musí byť riadne ohlásená, a to aspoň deň vopred. V prípade, ak ju neohlásite, hrozí vám až tisíceurová pokuta. V prípade, že si živé prasa kúpite z farmy, musíte ho zaregistrovať tiež, pretože akonáhle sa u vás doma ocitne živé zviera, automaticky sa stávate chovateľom, aj keď iba na krátku dobu.
Veterinárne predpisy tiež stanovujú, aby ste zo zabíjačkového mäsa odobrali vzorku na vyšetrenie trichinely (svalovca). Je potrebné ju zabaliť, držať v chlade a čo najskôr doručiť na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Podľa predpisov by zviera pred zabitím malo byť omráčené, teda zabité v bezvedomí. No a nakoniec, zabíjačkové výrobky musia byť spotrebované iba chovateľom a jemu blízkymi osobami. Nesmú sa predávať ani rozdávať.
Dvor, garáž, pivnica aj kuchyňa sú plné dymu, pary a vône variacich sa vnútorností a chladnúceho čerstvého mäsa. Podáva sa mozoček na vajíčkach a pečienka na cibuľke. Všetci sú veselí, hovoria hlasno, niektorí až kričia. Štrngajú pohárikmi, režú masť na oškvarky, v červených, pálenkou a robotou prekrvených rukách presúvajú a spokojne ťažkajú kusy bravčoviny. Do čriev plnia jaternice, hurky a klobásy. Miešajú spraženú krv s krúpami a ryžou, ochutnávajú zabíjačkovú polievku. Priatelia a susedia si odnášajú výslužky, gazda umýva v snehu špinavý riad. Majster mäsiar odchádza skôr. Zajtra je nedeľa, u susedov ho čaká ďalší dvestokilový bravčík.
Dobrý mäsiar vie, že pri polení prasaťa, čo je jeden z najnáročnejších úkonov celej zabíjačky, by mala miecha zostať nepoškodená, chvostík by mal visieť na ľavej strane a dĺžka rebierok by nemala byť pri krkovičke dlhšia ako 3 centimetre a pri karé 8 centimetrov.
Na konci zabíjačkového dňa sa okrem chutného mäsa, oškvarkov, ovarovej polievky, zrejúcej nasolenej slaniny a šunky čakajúcich na údenie bukovým drevom, môžete tešiť aj z domácich delikates, ako sú jaternice, krvavničky, klobásy, tlačenka, huspenina či domáca paštéta.
Zdroj: TASR/Wikipedia/rno.sk/masodomov.sk/klobasky.sk