Domaša, Domaša, ty si pýcha naša. Vo vlnách populárnej vodnej nádrže blízko Vranova sa už asi okúpal každý z nás. Poznáme ju z brehu, vodnej hladiny a v posledných rokoch aj z paluby vyhliadkovej lode Bohemia. Čo tak pozrieť si ju aj zhora?
V rámci pätnástich vrcholov Zimnej výzvy PSK sa nachádza i málo známa Grófňa a práve tá ponúka možnosť pozrieť sa na Domašu z vtáčej perspektívy a pritom sa príliš nenadrieť. Vrchol dnešnej trasy sa totiž nachádza vo výške iba 379 metrov nad morom a nepôjde teda o žiadne drastické štveranie.
Štartujeme z parkoviska v oblasti Dobrianskej zátoky, čiže v rekreačnom stredisku Domaša – Dobrá. Od zamrznutej vodnej hladiny mierime ku kovovej lodičke, ktorá nás navedie na asfaltovú cestu smer Detrík.
Prvé dva kilometre sú pomerne nudné, vedú totiž po ceste, ktorá je našťastie málo frekventovaná. Po spomínaných dvoch kilometrov prichádzame k lesnému parkovisku a tu už začne pravá lesná turistika (ak si chcete túru uľahčiť, môžete nechať auto aj tu). Podotknúť musím, že hoci ide o trasu značenú červenou značkou, cestou na vrchol som videl viac srniek, než značiek na stromoch.
Našťastie, zablúdiť sa tu v podstate nedá. Stačí kráčať jedinou výraznou zvážnicou. Tá má najprv iba jemné, neskôr v jednom úseku aj trochu väčšie stúpanie. Nejde však o žiadne extrémy. Chôdzu spríjemňuje vŕzgajúci sneh, no avizované výrazné oteplenie z ním zrejme urobí rýchly proces. Na niektorých slnečných miestach ho už teraz strieda nepríjemné blato.
Z úrovne 200 metrov nad morom stúpame na spomínaných 375, pričom v závere vychádzame z lesa na veľkú zasneženú lúku. Ostáva posledných pár desiatok metrov a sme pri smerovníku Grófňa. Smerom na východ a juh sa otvárajú pekné pohľady, sever a západ skrýva les. Vyberám teda dron a teraz je to pravé orechové. Domaša v plnej kráse, nádherné sú i okolité zasnežené kopce. Tam sme v lete pili pivo, tam som sa prevrátil nafukovačke. Príjemné spomienky na teplé obdobie zahrejú a po krátkom oddychu prichádza chvíľka výberu trasy návratu.
Pokračovať by sa dalo po žltej značke na Valkov a potom popri vode späť na Dobrú. To je však pomerne zdĺhavá alternatíva a tak sa vydávam južným smerom. Chvíľočku sa teda vraciam rovnako ako som prišiel, no tentoraz už nemierim späť po červenej značke, ale nasledujem vyjazdené stopy lesníckych áut. Zreteľná zvažnica síce nie je turisticky značená, no to ani netreba. Stačí sa jednoducho držať autom prejazdenej lesnej zvážnice a tá nás spoľahlivo privedie až na lúku nad chatami rekreačnej oblasti Dobrá. Lúka nás potom vypľuje priamo na asfaltku medzi chatkami a ostáva zísť dolu do zamrznutého prístavu.
Pohľad do mobilu hovorí, že celý dnešný okruh meral čosi vyše 7 kilometrov s prevýšením 209 metrov. Naozaj to teda nebolo nič extrémne, svižným krokom sme to dali za hodinku a pol. Za ten výhľad na Domašu by som pokojne obetoval aj oveľa väčšiu námahu.
