V rámci tretej edície turistickej Zimnej výzvy PSK sme už navštívili hrad Bodoň a výhľadovú Zelenú skalu. Dnes sa vyberieme do kráľovstva snehu, ktoré dá na vlastnej koži pocítiť, aké náročné to majú dobyvatelia polárnych oblastí.
Našim cieľom bude totiž vrchol Mindžová, ktorý sa síce nachádza v nadmorskej výške len 920 metrov, no momentálne garantuje zážitok v podobe brodenia snehom vyše kolien. A pridáme aj zopár ďalších atraktívnych bonusov.
Spoločne s dvomi kamarátmi vyrážame v ústrety pravej zime skoro ráno, cestou na hokej Liptovský Mikuláš – Košice. Auto parkujeme pri základnej škole v obci Lipovce (z diaľnice odbočka na Široké a jaskyňu Zlá diera). Priamo pri škole sa nachádza turistický smerovník, ktorý nás navádza na modrú turistickú značku smerujúcu k vstupnej bráne do atraktívneho Lačnovského kaňonu.
Už prechod ním je samotným turistickým zážitkom, pričom nás postupne potešia pohľady na malebné jazierko, chaty Marína a Pionier, či impozantné skalné útvary národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba (predovšetkým neprehliadnuteľný Mojžišov stĺp). V prípade víkendovej túry poteší osvieženie na Jančovej chate, ktorá je otvorená len v sobotu a nedeľu.
Počas prechodu zimným Lačnovským kaňonom turistov potešia poriadne narastené cencúle a kto by nemiloval prechody drevenými mostíkmi a kovovými rebríkmi? Cestička kaňonom momentálne zľadovatená nie je, no pre istý krok a vyššiu bezpečnosť obúvame turistické mačky. Problémom zrazu nie sú ani viaceré prevýšenia a bez rizika pošmyknutia je prechod úchvatným kaňonom skutočnou turistickou pasiou.
Niekomu možno stačí už len samotný Lačnovský kaňon, no náš dnešný cieľ je úplne inde a tie pravé stúpania ešte len prídu. Vychádzame teda z kaňonu a stúpame do obce Lačnov. Táto koncová obec pod pohoriami Branisko a Bachureň prekvapí viacerými milými turistickými bonbónikmi ako sú Kissing point – miesto pre bozk, lavička lásky či rozprávkovo pôsobiace domy. Napríklad aj ten, ktorého plot zdobia desiatky hrnčekov. Takto pred rokom sme tu v jednej zo záhrad videli aj na snehu pobehujúce pštrosy emu. Tie však tentoraz vyhliadame márne.
Pri smerovníku Lačnov cintorín naberáme smer Bachureň a cyklistickým chodníkom sa vyberáme nahor dedinou. Komfortne široká cestička nás približne dvojkilometrovým stúpaním dovedie až na vrchol nefunkčného lyžiarskeho strediska Buče. Vlek je už momentálne bohužiaľ bez ťažného lana a to je veru škoda. Súčasné snehové podmienky sú totiž skvelé a svah si tak užívajú aspoň skialpinisti. Ich stopy sú všadeprítomné a aj my sa po príchode k majestátnemu krížu s jedným zdravíme.
Veľký kríž s lavičkou ponúka vítaný oddych po dlhom stúpaní a zároveň aj pekný výhľad na priam nekonečne veľkú lúku pokrytú tonami snehu. V diaľke sa nám už navyše prvýkrát ukazuje náš dnešný vrchol – Mindžová.
Ak by sme sa od kríža (940 m) vybrali smerom nahor, došli by sme do sedla Magura a neskôr až na Bachureň (1081 m). My sa však vydávame úplne opačným smerom, čiže lúkou nadol. Do sedla Buče v podstate zbehneme a na konci lúky venujeme tichú spomienku turistovi, ktorého smrť spred dvanástich rokov počas akcie Hermanovský šlid tu pripomína kovový kríž. Nasleduje záverečné stúpanie na Mindžovú, pričom zdolať potrebujeme približne osemdesiat výškových metrov.
Bezprostredne po vystúpaní lesom na vrcholovú lúku máme smerovník Mindžová takmer na dohľad. Pohľad do mapy v mobile však nabáda k miernej zachádzke k neďalekej prírodnej atrakcii s názvom tiesňava Parkaň. Z turistickej značky teda bočíme doľava a hlbokým snehom sa brodíme k lesu. Cestu si musíme prešliapať, jediné stopy sú totiž stopy lesných zvierat. K tiesňave nevedie žiadna značka a odporúčame preto riadiť sa navigáciou v mobile. S je pomocou nachádzame Parkaň pomerne hladko a po zostupe lesom sa pred nami objaví pôsobivá, cencúľmi prešpikovaná tiesňava. Miestni ju nazývajú aj ako Zloskalka, pričom tento názov pramení z údajných tajomných síl, ktoré tu pôsobia.
Po krátkej fotosession sa vlastnými stopami vraciame späť na hlavnú lúku a teraz už mierime priamo k tabuľke Mindžová. Okolité ihličnaté stromčeky sú prakticky celé zaviate snehom a atmosféru dokonalej zimy podčiarkuje modrá obloha. Tá dnes nebola samozrejmosťou, no v správny moment potešila trojicu vyčerpaných turistov.
Mindžová predstavuje jeden z pätnástich predpísaných vrcholov Zimnej výzvy PSK a zabudnúť preto netreba na povinnú fotografiu s odznakom. Samotný vrchol neponúka žiadny priestor pre oddych, no stačí pohľad na opačnú stranu lúky a z úzkeho pásu ihličnatých stromov už vábi turistická útulňa Chotárna. Hlbokým snehom mierime priamo k nej a krajšie miesto pre obedňajšiu prestávku sme ani nájsť nemohli. Krásna chata s ešte krajšími železnými krbmi je jednoducho čarovným miestečkom. Ľudia, ktorí túto chatu vybudovali, jej venovali celého svojho turistického ducha a ich dielo pripomína lesnú oázu uprostred bieleho snežného mora. Sadáme si na terasu, otvárame pivko a len tak mlčky hľadíme na okolité hory. Moja snaha o zábery z dronu končí veľmi rýchlo, vrtuľky totiž tam hore našli nerovného protivníka v podobe silného vetriska. Dole na teraske je však príjemne a ak by nás netlačil čas, tak tu pobudneme aj niekoľko hodín.
Voľky-nevoľky musíme ďalej a zelenou turistickou značkou pokračujeme na sedlo Mindžová. Tu prichádza ďalšie príjemné prekvapenie – krásna lesnícka chata Pahorek. Tá síce na rozdiel od útulne otvorená nie je, no človek si dokáže veľmi dobre predstaviť, aké krásne dni a večery tu trávia dobrí ľudia so vzťahom k prírode. Za všetko hovorí nápis vyrezaný do dreva: „Niektorí ľudia túžia mať veľký dom, rýchle auto a veľa peňazí. Nám stačí malá chata v lese, čo najďalej od týchto ľudí.“ Toľko krásy vo dvoch vetách.
Zo sedla Mindžová už ostáva iba presedlať na modrú značku a nechať sa ňou doviesť späť do obce Lipovce. Tento úsek je síce dlhý ešte tri kilometre, no čaká nás už len klesanie nadol z 900 na úroveň 550 metrov nad morom. Snehová pokrývka s pribúdajúcimi kilometrami klesá a chôdza sa zrýchľuje. Ak by sme mali viac času, navštívili by sme ešte hrad Lipovec či neďalekú jaskyňu Zlá diera (medzi Lipovcami a Lačnovom). My už čas nemáme a tak schádzame dolu do dediny, prezliekame sa do suchého a naberáme smer Liptovský Mikuláš. O pár hodín neskôr nás košickí hokejisti potešia víťazstvom 5:4 po predĺžení a pekný deň je za nami.
