Pár sviatočných dní padlo každému vhod, no tri dni hodovania urobili svoje a možno aj vy už poletujete po byte ako nafúknuté balóny. Nastal čas, aby kapustnicou naliate pupky spľasli do pôvodného stavu a išli sme sa trochu prevetrať do prírody.
Z pohľadu inšpirácie podáva už tretí rok pomocnú ruku projekt Zimnej výzvy PSK. Turisti majú na výber pätnásť zaujímavých miest, pričom k zisku rukavíc vám stačí navštíviť päť z nich. V prípade výraznejšej turistickej aktivity sú pripravené aj ďalšie ceny, no to je podľa mňa druhoradé. Podstatné je, že človek objaví krásne turistické lokality Severovýchodu Slovenska.
Z ponuky vrcholov som si na úvod vybral ten, ktorý je ku Košiciam najbližšie – hrad Bodoň. Ten sme už v minulosti navštívili v rámci našej rubriky TuristicKE na bicykli. Vydať sa tam však v lete na bicykli a v zime pešo na snehu – to sú jednoducho dva úplne iné zážitky.
Východiskovým bodom túry je parkovisko Temný les nad obcou Zlatá Baňa. Najjednoduchšie je dostať sa tam autom, alternatívou je autobusové spojenie z Prešova na zastávku Zlatá Baňa – Čierny les. V tomto prípade je ešte potrebné vyjsť po ceste kopček nad obec.
K hlavnému bodu dnešnej túry vedie žltá značka doprava, no my si ešte urobíme malú zachádzku od smerovníka Temný les. Bočíme teda úplne opačným smerom – akoby sme išli na Šimonku. Čiže k peknému posedu a informačným tabuliam, ktoré sú neprehliadnuteľné priamo z cesty. Táto cestička nás dovedie k zaujímavému prvku – drevenému megafónu Hlas lesa. Z parkoviska je to iba chvíľka, cca 250 metrov. My si môžeme na vlastné uši vyskúšať efekt tohto objektu sľubujúceho umocnenie zvukov lesa. Ja osobne som teda nič špeciálne nepočul, ale chyba môže byť na mojej strane. Rozhodne vás nechcem odradiť, práve naopak – skúste, započúvajte sa a uvidíte. Teda budete počuť.
Po krátkej zastávke pri megafóne sa vraciame späť na Temný les a tentoraz už mierime na žltú turistickú značku. Prvé dva kilometre sú rovinaté a stopy v snehu dokazujú, že ich využívajú bežkári. Potom sa cesta začína dvíhať a lyžiarske stopy končia.
Cestička snehom je však slušne prešliapaná a chôdzu spríjemňujú pohľady na krásne zasneženú prírodu. Zásluhou zimných stôp by sme teraz došli k hradu aj bez sledovania žltej značky na stromoch a zablúdiť je tak prakticky nemožné. Po približne 2500 metroch tak prichádzame k hradu Bodoň.
Ešte pred samotným vniknutím do priestorov hradného kopca odporúčam podísť trochu doprava a vychutnať si krásny výhľad na Vysoké Tatry. Potom už schádzame k samotnému hradu, ktorý však predstavuje skôr impozantné skaly využívajúce horolezcami.
Historické zdroje uvádzajú, že tento hrad postavili v 13. storočí, no v plnej kráse fungoval iba pár desaťročí. K jeho deštrukcii totiž došlo ešte koncom 13. storočia počas vpádu Tatárov. Na hrad mal teda vskutku mizerne krátky život.
Duch hradu však prežil a stopy po kamennej veži sú stále čitateľné prostredníctvom jej kruhového pôdorysu. Ak by tu už však neostal z hradu ani kameň, toto miesto je beztak hodné návštevy. Môže za to pôsobivé skalnaté prostredie, s viacerými označenými lezeckými výstupmi. Teraz v zime je táto krása umocnená snehovou prikrývkou.
A prečo sa vlastne volal tento hrad Bodoň? Názov pripomína panovníka, ktorý ho vybudoval. Bol ním Budun z Ploského a práve preto išlo o Budunov hrad – Bodonvára.
V okolí hradu sa nachádza oddychová zóna a špeciálna značka vás privedie aj k studničke situovanej o pár stoviek metrov nižšie. Teraz v zime však osvieženie ľadovou vodou nepotrebujeme a z ruksaku tak radšej vyberáme termosku s čajom. Ak ste sa rozhodli zapojiť do spomínanej Zimnej výzvy, nezabudnite sa pri Bodoni odfotiť so špeciálnym odznakom (podrobné pravidlá výzvy nájdete na internetovej stránke Severovýchod Slovenska).
Po občerstvení a pokochaní sa krásou tohto impozantného miesta sa vraciame späť rovnakou cestou. Rodiny s deťmi poteší záverečný bonus s kopčekom nad parkoviskom, ktoré miestni i Prešovčania využívaní na parádnu zimnú sánkovačku. Deti tu po túre zázračne ožívajú a stiahnuť ich na spiatočnú cestu do auta nie je také jednoduché. O tom však zima je a nech si ju teda poriadne užijú.
