Tam hore spíte tvrdými, krátkymi, výdatnými spánkami. Vo sne sa meníte na zviera. Vaša duša sa prebúdza a prúdi. Dostávate odpovede, ale ráno si ešte sny nepamätáte. Ste si však istý, že sa už niečo pohlo. Že sa to hýbe. Už neprestane. Stačí tak málo. Vyjsť zo svojej komfortnej zóny do blízkej divočiny. A na pár chvíľ splynúť s divokou prírodou.
Pre krajinného ekológa, profesionálneho sprievodcu Pavla Stránovského aj pre webového programátora a fotografa prírody Jaroslava Hamráka z občianskeho združenia Volovské sú Volovské vrchy už dlhé roky prechodným bydliskom.
Pohorie v Slovenskom rudohorí medzi Košickou a Popradskou kotlinou patriace do celku Západných Karpát ohraničuje z východu vodná nádrž Ružín. Na západe prechádzajú vrchy plynulo do Slovenského raja.
Amatérsky prírodopisný seriál Život vo Volovských vznikol ako voľné pokračovanie projektu Volovské v lavici, v spolupráci združenia Volovské so Spišským kultúrnym centrom a knižnicou v Spišskej Novej Vsi (bývalé Spišské osvetové stredisko) a koordinátorom projektu Martinom Hlavatým. Má štyri časti: Zbojnícka dolina, Vlci a Hlucháň na Hekerovej, Banské chodníčky, Vtáctvo a zvuky lesa.
„Roky sa pohybujem na odľahlých chodníkoch Volovských vrchov a cez pobytové znaky vnímam prítomnosť vlka dravého. Je to šelma, ktorá dáva krajine divokosť, len málokedy sa ho podarí počuť či zahliadnuť. Počas natáčania štvrtej časti v blízkosti Slovinskej skaly sme pri svite mesiaca odrazu jasne počuli čisté zavýjanie vlčej rodinky iba pár desiatok metrov od nás. Krásne na tom bolo, že oni vedeli o nás, my o nich a vzájomne sme sa rešpektovali. Boli sme plní vďačnosti za taký silný moment zažitý v Karpatskej divočine,“ popisuje jeden z najkrajších zážitkov počas natáčania Paľo Stránovský.
V seriáli sa zhostil úlohy sprievodcu, rozprávača a odborného lektora. Kameraman Jaro Hamrák to mal o čosi ťažšie.
Ako ste sa dostali k nakrúcaniu prírodopisného dokumentu?
JH: Začalo to minulý rok projektom Volovské v lavici, čo boli náučné videá zamerané na ekológiu. Robil to kolega zo združenia Pavol Stránovský s Martinom Hlavatým zo Spišského osvetového strediska. Osveta v tom nejakým spôsobom chcela pokračovať, no v inom formáte. Tak oslovili mňa a naše združenie.
Super bolo, že čo sa týka formátu, mali sme celkom voľnú ruku. Takže sme si to v podstate celé navrhli sami. Samozrejme, v kritériách náučného charakteru pre environmentálne vzdelávanie. Naším cieľom bolo pokryť tieto štyri témy: prales, biotop vlka a hlucháňa, banícke chodníčky a Slovinskú skalu.
Málokto si vie predstaviť, koľko práce je za trojminútovým dokumentom. Vy ste ich natočili štyri. Aký čas ste strávili v teréne?
JH: Bolo to veľa jednodňových výjazdov od jesene minulého roku. Čo znamenalo, že za jeden deň muselo vzniknúť vždy niečo ucelené. Mal som so sebou iba malú kameru, takže sme sa to snažili pokryť Paľovými hovorenými vstupmi a prestrihať nejakými ilustračnými zábermi. Posledná časť vznikla na jar tohto roku. Materiálu sme mali naozaj dosť, neviem už presne, koľko to bolo hodín. Ale v strihaní a postprodukcii sme sa s tým celkom natrápili.
V tretej časti seriálu nám navyše vypadol rozprávač a museli sme trochu experimentovať. Video tvoria iba zábery baníckych miest s titulkami. Ale vzhľadom na to, že je to o baníctve a ľudskej činnosti, sedí to. Dá sa to použiť jednak ako prezentácia na vysvetlenie pojmov ako je šachta, pinga, štôlňa a podobne, jednak sa na to dá nadviazať odborným lektoringom.
PS: Náročné to bolo hlavne pre kameramana, strih a finálnu výrobu. Texty a scenár boli v pohode, lebo dobre poznáme terén aj celé Volovské vrchy, v ktorých sa nakrúcalo. Nakoniec, príroda sama vždy prinesie tie najlešie aktuálne veci. To sa nedá úplne dokonale naplánovať.
Napríklad, ako bolo zavýjanie vlkov na Galmuse pod Slovinskou skalou?
PS: Presne tak. Bolo to niečo úplne úžasné. Predtým som už vlkov zažil, nikdy som ich však nepočul zavýjať takto blízko. Aj keď sa nám nepodarilo natočiť obraz, zvuk toho zavýjania bol veľmi zaujímavý. Boli len pár desiatok metrov od nás. Okolo sa pohybovali dlhší čas, vedeli sme o nich. Vnímal ich aj môj pes, ktorý bol na nočnej túre s nami. Sú to inteligentné zvieratá. Situáciu vyhodnotili tak, že pre nich nie sme hrozba. Potom pokojne spustili zavýjanie, bol to veľmi špeciálny moment a krásny zážitok.
Ste s výsledkom spokojní?
JH: Podľa mňa to vo finále vyšlo trochu insitnejšie, ako som si predstavoval. Najprv mi to aj vadilo, ale keď sa na to človek pozrie s odstupom času, môžem povedať, že s tým, čo som spravil, som spokojný. Aj vzhľadom na to, že ide o filmy určené hlavne pre deti. Medzičasom som sa stal otcom, keď som to doma pustil malej, reagovala na to veľmi pekne. Takže som úplne spokojný.
Nie ste profesionálni filmári, skúsli ste si filmový dokument o prírode. Aké z toho máte pocity? Išli by ste aj do ďalšieho, iného alebo väčšieho projektu?
JH: V dokumentoch o prírode je latka nastavená veľmi vysoko. Urobiť kvalitný prírodopisný dokument znamená stráviť v prírode veľmi veľa času. V rôznom svetle, v rôznych obdobiach a potrebný je aj kus šťastia. Hlavne, ak chcete natočiť nejakú faunu. Osobne ma viac bavia krátke metráže, dve, tri minúty.
PS: Bolo to pre nás určite niečo nové. Nemáme vyslovene perfektnú techniku, takže sme robili v poloamatérskych podmienkach. Ale cítili sme sa v tom veľmi dobre. Osobne by som pokojne v niečom podobnom aj pokračoval. Naučili sme sa veľa nového, vieme, kde sa treba zlepšovať. Ale hlavne sa ukázalo, že krajina v sebe ukrýva niečo, čo sa dá preniesť napríklad aj takouto formou dokumentárneho cyklu k ľuďom. A týmto spôsobom ich pritiahnuť do terénu.
Venujete sa hlavne prírodnému turizmu. Ako sa ho darí na Slovensku a vo Volovských vrchoch rozvíjať?
Celkom dobre to začalo fungovať v Poloninách, kde sa rozbehlo viac produktov a projektov prírodného turizmu. Ako sú Noc v pralese, Krajina vlčích hôr a podobne. Vo Volovských máme produkty už nejaký čas prichystané tiež, ale minulý rok sme s tým kvôli pandemickým obmedzeniam vôbec nešli von.
Takže by sme to radi spustili teraz v jeseni. No a v spolupráci s projektom Terra Incognita sa s Košickým samosprávnym krajom v baníckej osade Slovenské cechy nad Gelnicou momentálne uchádzame o projekt na vybudovanie akéhosi base kempu. Mal by to byť východiskový bod pre turistické trasy do terénu aj s ubytovaním, možnosťami workshopov, prezentácií a vzdelávania.
PRÍRODOPISNÝ SERIÁL ŽIVOT VO VOLOVSKÝCH
►Štvordielny prírodopisný dokumentárny seriál s názvom Život vo Volovských približuje unikáty prírody a života tohto krajinného celku. Jeho hlavným zámerom je priblížiť autentickú karpatskú prírodu, podporiť rozvoj prírodného turizmu a ekologické vzdelávanie v školách okresov Spišská Nová Ves a Gelnica.
►Prvé kroky seriálu vedú trasou zo Smolníckej píly cez Zbojnícku dolinu až po najvyšší bod rezervácie Kloptaň, kde spoznávame biotop, objavujeme pralesové zvyšky, jazvečí hrad a nádherný deň môžeme ukončiť oddychom spojeným s úchvatnými výhľadmi z vrchu Kloptaň.
►V druhej časti sme sa vybrali na ranné pozorovanie do lokality Biele skaly a Hekerová, kde dlhodobo pozorujeme pobytové stopy vlka dravého a taktiež sme zaznamenali výskyt chráneného druhu najväčšieho tetrovitého vtáka hlucháňa hôrneho.
►Vo Volovských vrchoch sa už od stredoveku ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť a železná ruda. Najvýznamnejšie banské oblasti sa viažu aj na okolie niekdajšieho hlavného banského mesta Gelnica. Aj preto jednu z častí venovali autori tejto tematike a v tretej časti seriálu vás zoberieme na banské chodníčky v lokalitách Slovenské Cechy, Mokré pole a čarovného Turzovského jazera.
►Na území pohoria sa nachádza aj vtáčie územie, ktoré je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov, ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či výr skalný. V poslednej časti seriálu sa vyberieme do lokalít medzi Poráčskou a Lacemberskou dolinou s nočným pozorovaním a počúvaním vtáctva a zvukov lesa v okolí Suchinca a Slovinskej skaly.
PRÍRODNÝ TURIZMUS
►Prírodný turizmus je vo svetových národných parkoch dnes už štandardom. Príjmy z cestovného ruchu sú pri ochrane chránených území a lesov prvoradé. Na Slovensku majú však stále navrch ťažiari, poľovníci a developeri. Zmeniť to chce Asociácia prírodného turizmu.
►V centre pozornosti prírodného turizmu je divoká príroda. Autentický, dobrodružný a naozajstný zážitok z nej. A potenciál poznať a porozumieť. Rastlinám, zvieratám, lesom, procesom, krajine, prírodným javom, atmosfére, ekológii, miestnym komunitám, ich kultúre.
►Túlanie sa po krajine, jazda na bicykli alebo na koni s odborným sprievodcom môže priniesť rovnako cenné zážitky ako pozorovanie voľne žijúcich zvierat či poznávanie prirodzených procesov v národnom parku.
►Medzi najžiadanejšie zážitky prírodného turizmu v divočine patrí pozorovanie a fotografovanie voľne žijúcich zvierat a krajiny, sledovanie prírodných procesov, ale aj rôzne terapie v prírode či pozorovanie hviezd, alebo voľné spanie pod nočnou oblohou.
►V čase dnešného obrovského digitálneho balastu na internete, sociálnych sieťach, ale aj v čase vyhorievania v náročných manažérskych zamestnaniach ponúkajú takéto zážitkové pobyty v prírode aj terapeutickú a očistnú funkciu.
►Čoraz viac sa začína hovoriť o digitálnom detoxe, ale aj o psychoterapeutickej praxi a očiste duše v prírode. Bežne to funguje v zahraničí. Napríklad v Írsku dokonca pobyty naordinované psychológom prepláca poisťovňa.
►Slovensko je výnimočne bohaté na regióny so špecifickým charakterom. Kombináciou prírodných a kultúrnych zaujímavostí a výnimočností má naša krajina pre rozvoj prírodného turizmu veľký potenciál.