Kríky poškodili húsenice, ktoré sa živia mladými listami. Vedenie chce prinavrátiť parku vzhľad z 19. storočia za éry Andrássyovcov.
V parku pred kaštieľom v Betliari odstránili výzdobu zo živého plota. Zeleň bola podľa Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea Betliar napadnutá invazívnym škodcom a živý plot nebolo možné zachrániť. Pred kaštieľom pripravujú náhradnú výsadbu, parku chcú prinavrátiť pôvodný vzhľad z konca 19. storočia. Výzdobu zo živého plota v parku pred betliarskym kaštieľom odstránili už pred niekoľkými týždňami. Krušpán nazývaný tiež buxus masívne napadla vijačka krušpánová.
„V posledných rokoch sa rozšíril po celej Európe, vrátane Slovenska. Vijačka dokáže za pár dní nezvratne poškodiť celé kríky, najväčšie škody spôsobujú práve húsenice, ktoré sa živia mladými listami, čo vedie k ich odumieraniu a usychaniu. Počas roka môže mať vijačka aj viac generácií, takže dochádza k opakovanému žeru, to znamená, že populácia sa môže veľmi rýchlo zvyšovať,“ uviedla zastupujúca riaditeľka Erika Danková Darániová.
Múzeum v Betliari sa doposiaľ snažilo kríky zachrániť intenzívnou starostlivosťou, to sa však napriek opakovaným postrekom rôznymi insekticídmi nepodarilo. Záchrana buxusového ornamentu bola vzhľadom na mieru poškodenia nereálna a neefektívna aj na základe vyjadrenia odborníkov z Krajského pamiatkového úradu Košice, ktorý v národnej kultúrnej pamiatke vykonáva štátny pamiatkový dohľad.
„Potrebné je zdôrazniť aj to, že opakované postreky môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie a neškodné organizmy. Park je intenzívne navštevovaný, preto pravidelné chemické postreky môžu byť škodlivé aj pre návštevníkov,“ dodala zastupujúca riaditeľka múzea.
V parku pred kaštieľom v Betliari po odstránení živého plota pripravujú náhradnú výsadbu, zvoliť plánujú zeleň odolnú voči škodcom a mrazom. Obnova má priestoru prinavrátiť pôvodný vzhľad z konca 19. storočia, kedy kaštieľ vlastnili pôvodní majitelia Andrássyovci. Výsadbu chce múzeum realizovať v čo najkratšom čase, škodcom napadnutý buxus nahradia tisom obyčajným.
„Tis obyčajný sa ako druh bežne používa v historických parkoch a záhradách pre tvarované ornamenty. Ako príklad je možné uviesť park v Markušovciach alebo park v Lednici na Morave, kde sú z tisov vysadené kompaktné živé steny a živé ploty. Samotná obnova porastovej hmoty ornamentu môže byť pomerne rýchla, a to v priebehu niekoľkých rokov,“ priblížila Danková Darániová.
Zdroj: TASR