V údolí potoka Ida sa kedysi ryžovalo i zlato.
Pod obcou Zlatá Idka, ktorá sa v minulosti preslávila baníctvom, sa dodnes nachádza viac ako sto štôlní. Podľa obyvateľky obce Viery Filčákovej, ktorá sa dlhodobo zaoberá jej históriou, baníctvo bolo v Zlatej Idke pravdepodobne rozvinuté už v dobe bronzovej, keďže sa tam v minulosti našiel bronzový depot.
„Keď sa dostala Idka do vlastníctva Košíc, stratila sa z histórie. Historik Peter Ratkoš píše, že v mene Idky vystupovali Košice a zrejme bane sa prenajímali. Až v 18. storočí sa dostali znovu do vlastníctva eráru a keď sem prišiel Gabriel Mikuláš Svajczer, objavil rudy, ktoré po ňom ťažili päťdesiat rokov. Dostal šľachtický titul za objavenie zlatých, strieborných, antimónových a medených rúd," vysvetlila Filčáková s tým, že v obci sa najviac ťažilo striebro.
V údolí potoka Ida sa kedysi ryžovalo i zlato. Vyskytovalo sa vo vrchnejších častiach niektorých žíl a v procese zvetrávania prechádzalo do sutín v údolí a potom do potokov. Práve tieto bystriny priviedli budúcich ťažiarov k primárnym zdrojom zlata a najmä spomínaného striebra.
Ryžovanie zlata sa nevyplatilo
Obec sa tradíciu ryžovania zlata na potoku pokúsila obnoviť v roku 2000. Podľa starostu Stanislava Rusnáka to trvalo len pár rokov.
„Bolo to finančne náročné, všetko musela hradiť obec. Sme malá obec na to, aby sme to sami financovali. Fungovalo to tak, že do štrku a piesku sa dávali umelé zlatinky. Bola to súťaž a povedal by som zábavná šou," priblížil starosta.
Dnes sú už, ako hovorí, skôr rekreačnou oblasťou. Obyvateľov majú 400, ľudí v obci je však dvojnásobok. Obci by preto prospelo, keby mala viac obyvateľov s trvalým pobytom. V súčasnosti hospodária so 120-tisíc eurami ročne.
„Keby boli podielové dane dvakrát také aké sú, bol by to rozdiel. Obec by mohla investovať do infraštruktúry," povedal Rusnák.
Zdroj: TASR