Značkovanie turistických trás predstavuje vedu. Prečo je jedna červená a iná žltá?

KošiceTuristicKE

S príchodom víkendu sa mnohí z nás vyberú na príjemnú turistiku do okolitých lesov. Na ceste za vybraným cieľom sa turisti spoliehajú na farebné značky a smerovníky zlepšujúce orientáciu v lesoch či iných terénoch. Kto sa však o tieto značky stará a čo znamenajú jednotlivé farby?

Foto
Bez turistických značiek by sme boli v lese stratení / KOŠICE ONLINE

Na úvod musíme poznamenať, že jednotlivé trasy nie sú značené len tak z brucha a ide o komplikovaný a prepracovaný proces.

„Na značenie turistických chodníkov existuje Slovenská technická norma,“ upozorňuje skúsená značkárka a členka Slovenského klubu turistov Eva Dučaiová. „Patríme medzi málo šťastných štátov, kde má značkovanie obrovskú tradíciu a centrálne riadené bolo už počas socializmu. Vďaka tomu máme jednotné zásady.“

Značkovanie realizujú vyškolení značkári. Tí pravidelne prechádzajú trasy vo svojom okolí a monitorujú ich stav.

„Napríklad tu v Košiciach sa naša komisia značenia stará o 270 kilometrov turistických chodníkov v okolí Košíc. Okrem značiek a smerovníkov zavádzame do praxe aj pikošky, akou je napríklad tabuľka upozorňujúca na Vyhliadku na Tatry nad turistickou chatou Hrešná nad Kavečanmi. Stromy pod pôvodnou vyhliadkou už vyrástli, ale našli sme nové, výrazne vyššie položené mesto. V ideálnych podmienkach si tam teda Košičania môžu pozrieť Tatry ako na dlani,“ ponúka Eva Dučaiová zaujímavý tip pre obyvateľov metropoly východu.

Foto
Smerovníky udávajú turistom smer a informujú o dĺžke trás / KOŠICE ONLINE

Základnou kostrou slovenských turistických trás sú červené značky. Asi najznámejšia je „Cesta hrdinov SNP“, ktorá spája celé Slovensko od Duklianskeho priesmyku až po Devín.

„Červenou farbou sú značené najdôležitejšie magistrály, hrebeňovky, najdôležitejšie trasy. Na ne sa napájajú modré značky ktoré sieť zhusťujú. Na zhusťovanie na nižšej úrovni používame zelenú značku a žltá predstavuje miestne trasy vedúce na vrcholy, vyhliadky, alebo sú to prepojovacie značky. Alebo sa používajú aj v prípadoch, ak by sa mohli stretnúť trasy rovnakých farieb,“ vysvetľuje turistka, ktorá je v teréne takmer každý deň.

Okrem toho existujú aj náučné chodníky, ktoré označuje biely štvorec so šikmým zeleným pruhom. „Tieto značky môžu vykonávať aj iné subjekty ako je Klub slovenských turistov. Ten má na to licenciu od štátu a značenie vykonáva v štátnom záujem. Aj preto si je treba uvedomiť, že poškodzovanie značenia je poškodzovaním štátneho majetku.“

Nie všetci turisti sa totiž bohužiaľ správajú podľa základov slušného správania, ktoré by malo platiť aj v lese.

„Je to smutné, ale stáva sa, že nájdeme aj tri ohnuté smerovníky v rade. Hovorím o tých veľkých kovových tyčiach, ktoré sú pomerne silné. Nerozumiem teda pohnútkam, ktoré vedú ľudí k ničeniu takýchto objektov,“ povzdychla si E. Dučaiová.

Foto
K obľúbeným Turniskám nad Kojšovom sa dostanete po červenej i žltej značke / KOŠICE ONLINE

Každá značkovaná trasa by mala byť skontrolovaná, prípade obnovená raz za tri roky. Členovia Klubu slovenských turistov odstraňujú z trasy prekážajúce semenáčiky či konáre. Na výrub veľkých stromov však potrebujú povolenie majiteľa, či správcu pozemku.

Z času na čas sa však stane aj to, že lesníci vyrúbu práve strom, na ktorom bola umiestnená značka.

„Stáva sa to, ale lesníci sa to snažia urobiť tak, aby odpílili strom nad značkou. Spolupráca celkovo funguje a ak si rozširujú svoju lesnú cestu a vypília viac značených stromov, snažia sa to spoločne s nami nahradiť.“

Na Slovensku existuje sieť značených turistických chodníkov a okrem toho môžu pribúdať aj nové.

„Stáva sa tak napríklad v prípade problémov s vlastníckymi právami. Vtedy realizujeme tzv. prekládky chodníka. Novým značeným chodníkom však prechádza podrobný legislatívny proces. My totiž nevlastníme turistickú trasu, ale iba jej značenie,“ upozornila Eva Dučaiová.Často prechádzame súkromnými lesmi, urbármi. Napríklad kolegom v Rakúsku sa to stáva často a tam na tom nie sú tak slobodne ako my. Ročne tam prekladajú množstvo chodníkov, ktoré si majiteľ neželá. Povolenia od všetkých subjektov však musíme mať aj my. Dokonca aj od správcov ciest, ktoré sú súčasťou chodníkov. To značenie na stromy je už len poslednou čerešničkou na torte.“

Foto
Tri studničky predstavujú krásne miesto v lese nad Vyšným Klatovom. Značka k nim však nevedie / KOŠICE ONLINE

Špecifickou kategóriou sú cyklochodníky. Ich značenie neprislúcha Klubu slovenských turistov a fungujú teda v úplne inom režime.

„Cyklochodníky si môže značiť v podstate ktokoľvek, kto si vybaví povolenia majiteľov pozemkov. Preto sa potom často stáva, že na mape máme zaznačené cyklotrasy, ktoré v skutočnosti nie sú vhodné, alebo ani neexistujú. Značia sa často z projektových peňazí a trasy si vyznačia v rámci cyklistického boomu. Pri každom značení je však potrebné počítať aj s udržiavaním značkovania. Vyznačená trasa jednoducho potrebuje starostlivosť, pretože príroda si inak poradí po svojom,“ uzavrela dlhoročná značkárka Eva Dučaiová.

 

Autor: PETER JESENSKÝ

Komentáre