Najvhodnejším modelom je podľa odborníka zachovanie štyroch z nich, pričom Staré Mesto a Luník IX. by tvorili samostatné obvody.
Dvadsaťdva mestských častí v Košiciach je na počet obyvateľov veľa, myslí si Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach. Metropola východu má podľa výsledkov posledného sčítania čosi vyše 230-tisíc obyvateľov. V súčasnosti nie je model s 22 mestskými časťami a ich orgánmi dlhodobo udržateľný. Dôvodom sú rôzne spoločenské a ekonomické faktory, ale aj vývoj verejnej správy vo všeobecnosti.
„Možno by som povedal, že je to už aj zbytočné,“ poznamenal Andrejčák.
Na stole sú v súčasnosti viaceré návrhy na racionalizáciu počtu mestských častí. Návrh mestských poslancov z Košického klubu počíta s 12 mestskými časťami. S návrhom vytvoriť šesť mestských častí, z ktorých štyri by kopírovali súčasné okresy Košice I až IV a samostatnými mestskými časťami by ostali Staré Mesto a Luník IX, prišli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Igor Šimko a Andrej Sitkár, ktorý je i mestským poslancom.
Vlastný návrh, ktorý chce zrušiť všetky mestské časti a ponechať silné centralizované mesto, priniesol starosta Severu František Ténai. Na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva boli predstavené aj ďalšie modely, napríklad štyri mestské časti, model 12+1, ale padol aj návrh na zlúčenie mestských častí Pereš a Lorinčík. Poslanci o návrhoch diskutovali, uzniesli na tom, že berú na vedomie návrhy a riešenia na zmenu počtu MČ, ktoré boli počas rokovania zastupiteľstva predstavené.
„Ak vychádzame z pozitívnych skúseností s dvojúrovňovou samosprávou v meste Košice, dobre ponechajme mestské časti. Majú svoj význam. Osobne som za to, že ak optimalizovať, tak ísť do radikálnejšieho riešenia. Vedel by som si predstaviť, že by boli mestské časti len štyri. Napokon to aj tak bude politické rozhodnutie,“ uviedol Andrejčák.
Zdôraznil tiež, že je potrebné hovoriť nie o zlučovaní, ale o vytváraní mestských častí, vzhľadom na to, že po právnej stránke budú musieť všetky zaniknúť a vzniknúť nové subjekty, na ktoré prejdú právne záväzky ich predchodcov. Andrejčák tiež prízvukoval, že okrem riešenia počtu mestských častí by bolo vhodné rovno vyriešiť aj otázku zosúladenia kompetencií:
„Tak, aby každá mestská časť mala rovnaké kompetencie, čo je dnes problém. V súčasnosti je veľký rozdiel v kompetenciách mestských častí, a tiež v ich financovaní,“ vysvetlil s tým, že toto by bolo nutné v prípade vzniku nových mestských častí zjednotiť. Vyriešenie otázky kompetencií by podľa jeho slov malo byť v záujme všetkých.
„Nemyslím si, že by občan nejako pocítil, že v niektorej časti nemá svojho starostu, alebo zastupiteľstvo,“ vysvetlil Andrejčák.
Odborník podotkol, že volebné obvody by museli byť vyriešené tak, aby sa na žiadnu miestnu časť nezabudlo, no to je už ošetrené v zákone. Rovnako si nemyslí, že by v prípade optimalizácie počtu mestských častí mohlo dôjsť k zanedbaniu niektorého územia či miestnej časti:
„Obec, respektíve mestská časť má povinnosť starať sa o dané územia a koná tak vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Čiže nie je možné, že sa niekde nezrealizuje zimná údržba a nebude postarané o verejné priestranstvá, len preto, že by išlo o nejakú menšiu časť väčšieho správneho celku.“
Mesto plánuje v spolupráci s univerzitami analýzu, ktorá by mala ukázať, aký model usporiadania samosprávy je pre metropolu východu najvhodnejší. Od predkladateľov návrhov na úpravu usporiadania mestských častí boli vždy požadované prinajmenšom údaje o tom, aká by bola úspora na administratíve a samosprávnych orgánoch.
„Určite je dobré, ak v rámci návrhov tieto čísla budú, respektíve budú spracované tak, že bude jasné, aké množstvo prostriedkov bude ušetrené,“ vraví Andrejčák, ktorý upozornil, že v prípade zníženia počtu mestských častí by výraznejšie poklesol aj počet miestnych poslancov, zmenili by sa ale volebné obvody.
To, že väčšina návrhov na optimalizáciu počtu mestských častí v Košiciach pracuje s ideou spojenia sídlisk a obcí do väčších celkov analytik nepovažuje za problematické. Poukázal pri tom na to, že už v súčasnosti sú poniektoré mestské časti prepojené. Podotkol tiež, že už v súčasnosti z hľadiska kompetencií v sociálnej oblasti zabezpečujú štyri mestské časti túto oblasť pre všetky ostatné. Podobná situácia je napríklad v oblasti matrík, pri ktorých ide o prenesený výkon štátnej správy.
Diskusie o mestských častiach, respektíve prinajmenšom o prerozdelení kompetencií, podľa Andrejčáka prebiehali už v minulosti, za čias, keď bol primátorom František Knapík, neskôr aj počas mandátu Richarda Rašiho.
„Vždy to hlavne bolo o tých kompetenciách. Individuálne záujmy bývajú aj v rámci samosprávy postavené na veľmi vysoké miesto. Chválabohu, máme tu demokratické voľby,“ uzavrel Andrejčák.
Dodal, že zo strany mesta bola ochota diskutovať o prerozdelení kompetencií, avšak diskusia obvykle uviazla práve pri úprave počtu mestských častí. Ak bol starosta zvolený raz, nemôže podľa Andrejčáka rátať s tým, že bude zvolený aj opakovane, a že bude danú pozíciu zastávať niekoľko funkčných období.
Zdroj: SITA