Hrad Sokoľ nepatrí medzi často navštevované a v posledných desaťročiach bol právom označovaný ako zabudnutý. Zásluhou zaradenia do itinerára Vrchárskej koruna Abova ho pred tromi rokmi objavili aj cyklisti, no hoci išlo o peknú lesnú cyklistiku, samotný vrchol príliš neohúril.
Hrad z trinásteho storočia roky chátral a postupne mizol v bujnejúcom poraste stromov a kríkov. To, že ide o hrad, pripomínala v podstate len informačná tabuľa a jedinou pozoruhodnosťou bol drevený dvojkríž. To sa však teraz zásadne mení. Zásluhou parádnej práce nadšencov histórie ide zrazu o výrazne atraktívnejšie miesto a Sokoľský hrad vyrašil ako pupák na tvári tínedžerky.
Hradnú roklinu premostil novučičký drevený most, za ktorým sa po vyčistení terénu vynorila kamenistá stavba samotného hradu. Nakumulované kamene sľubujú ďalšiu renováciu a viditeľné úpravy už prebehli aj v okolí hradu či v jedinečnej jaskyni, ku ktorej sa dostanete po ľavej strane.
Z hradu Sokoľ je razom miesto hodné návštevy a poďme si teda pripomenúť cyklotrasu, ktorej neopomenuteľnou súčasťou je i čarovná Kráľova studňa.
Za miesto štartu si vyberme napríklad Aničku, alebo populárne „súdky“ pod obcou Ťahanovce. Práve v nej štartuje známa cyklotrasa, ktorou sa cez záhradkársku oblasť Nad Vinicami a peknou lesnou cestičkou dostaneme až do Družstevnej pri Hornáde. Tesne pred ňou sa môžete vydať kratšou cestou k motokrosovému okruhu v časti Tepličany, alebo pokračovať po cykloznačke a zažiť zaujímavý zjazd do obce cez kukuričné pole.
Zahrievacia fáza je za nami a v týchto horúcich dňoch padne vhod osvieženie v podobe známej kostolianskej zmrzliny. Po ceste pokračujeme smer Sokoľ (cestu momentálne rekonštruujú a asfaltujú) a o malú chvíľu sa už kocháme pohľadom na konskú farmu. Pokračujeme cez dedinu, pričom na hlavnej križovatke v tvare T bočíme doľava a z pekne spracovanej informačnej tabuli nasávame prvé informácie o histórii Sokoľského hradu. V tej chvíli sa dá tušiť, že to už nebude ďaleko. Omyl, bude. A bude to do kopca.
Značenie na hrad je veľmi dobré a zablúdiť by sme teda nemali. Prvá značka nás navádza zabočiť doľava a vybrať sa na Kráľovú studňu. Nenecháme sa tým vyrušiť a pokračujeme po Hradnej ulici. Po asfaltovej ceste potom pokračujeme ďalej a ďalej a ďalej. Mierne stúpanie nám spríjemňuje pekná cesta vedúca popri potoku Uhrinč v lese. Keď dôjdeme na koniec asfaltky a prejdeme skladiskom dreva, vítame možnosť krátkeho oddychu pri lesníckej chate so zurčiacim potôčikom. Tu už sa určite varil nejeden divinový guláš a už len pri pomyslení naň mi tečú slinky ako besnej líške. Teraz tu však nikto nič nevarí a tak si aspoň ochladzujem spotenú hlavu v kaskádovo tečúcej bystrinke.
Od horárne PZ Uhrinč pokračujeme stúpajúcou cestou a ak sme náhodou prepásli ponuku na osvieženie, prichádza ešte jedna šanca v podobe milej studničky s krištáľovo čistou vodou. No a potom už prichádza najvážnejšie stúpanie.
Hneď dva krátke úseky smerujúce k hradu majú parametre pasáží vhodných na tlačenie, no to nás nemôže znechutiť. Zosadnúť z bicykla nie je hanba a je vždy lepšie krátko potlačiť, ako skončiť s infarktom v jarku. Stúpanie sa stane čoskoro znesiteľnejším a po výraznej ľavotočivej zákrute prichádzame k samotnému hradu.
Z hlavnej zvážnice nás naviguje tabuľka na strome a po pár desiatkach metrov prichádza spomínané príjemné prekvapenie. Informačná tabuľa je stále rovnaká, no všetko ostatné sa zmenilo. Pri spomienke na biedny stav hradu spred pár rokov sa človeku ani nechce veriť, že prišiel na rovnaké miesto. Okej, Ľubovniansky hrad či Bojnický zámok to nie je, ale teraz už Sokoľ aspoň vyzerá ako ruina a nie len ako zarastený kopček uprostred lesa.
„Hrad Sokoľ pochádza z 13. storočia, zrejme po tatárskych vpádoch. Vzhľadom na svoju polohu hlboko v horách, nemal strategickú polohu, bol skôr útočiskovým hradom pre prípad ďalšieho nájazdu. Zanikol pravdepodobne v polovici 15. storočia, kedy bol zbúraný mestom Košice. Bol to malý hrad, ktorý mal vežu a malú obytnú budovu. Zachovala sa len priekopa, v teréne rozoznať studňu a je tu aj 27 m dlhá hradná jaskyňa,“ čítame na tabuli.
610 m n.m., GPS: 48,8268586N, 21,1649211E
Zaujímavým bonusom je jaskyňa po ľavej strane hradného pahorku. Tí odvážnejší ju môžu preskúmať. Ak nie je doma pani líška, tak sa môžete príjemne schladiť na mieste, kde sa kedysi chladilo vínečko pre urodzené jazýčky.
My si teraz musíme vystačiť zo zásobami z domu a po fotoshootingu a krátkej pauze sa vraciame do sedla. Od hradu sa vraciame na našu cestu a pokračujeme doľava, smerom do sedla pod Bielou skalou. Zablúdiť nemáme kam, jednoducho ideme stále po hlavnej zvážnici. Napravo vidíme Bielu skalu, ak máte chuť, môžete zísť z bicykla a do prudkého kopca si vyšliapať ku Krížnej a Previsovej jaskyni. My takú chuť nemáme a pokračujeme až do stretnutia s červenou značkou. Ak by sme chceli zamieriť na Vysoký vrch, tak bočíme prudko doprava, my však máme tentoraz iný cieľ a pokračujeme v smere jazdy. Pár minút šliapania a prichádzame k smerovníku „Kráľova studňa“.
Táto značka však ešte nepredstavuje koniec cesty. Z červenej značky prechádzame doľava na modrú a to už máme iba pár sto metrov ku krásnemu miestu, ktorému dominuje veľká drevená studnička v tvare kráľovskej koruny. Aj tu nachádzame altánok i tabuľu posiatu informáciami o tomto mieste. Dozvedáme sa napríklad to, že tu pri svojich poľovačkách odpočíval kráľ Matej Korvín a svedkami histórie sú aj umelo vysadené lipy.
660 m n.m., GPS: 48.8096831N, 21.1784536E
Kto chce, môže sa od Kráľovej studne vrátiť späť do Sokoľa výbornou lesnou cyklocestou. Pôjde pritom o príjemný zjazd, ktorý vás vypľuje späť ku kostolianskej zmrzline. Ja však tentoraz pokračujem na chatu Hrešná a od studne sa teda vraciam na červenú značku Cesty hrdinov SNP a neskôr sa popri plote zoologickej záhrady spúšťam v ústrety orosenej odmeny. Pre účely VKA je vhodné krátke pozastavenie pri Jožkovej lavičke (známa vyhliadka na Vysoké Tatry sponad Hrešnej).
Chata Hrešná poteší dobrým jedlom, chladeným nápojom a príjemnej atmosfére pomôže i Rádio Košice, ktoré majú tradične naladené miestni chatári. Potom je to už len o voľbe návratu do mesta. Smerom nadol vedú viaceré skvelé cyklocesty, pričom azda najpopulárnejší je singletrack Hriešny.
