Vedci na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte UPJŠ zisťovali, či by sa zo slzy dala diagnostikovať choroba. Výsledky výskumu ale nabrali aj estetickú hodnotu.
So slzami sa odjakživa spájali silné emócie, obyčajne smútok, ale aj láska a šťastie. Aké všetky informácie slzná tekutina ukrýva, nie je úplne jasné. Výskumu slznej tekutiny sa začala venovať Vladimíra Tomečková na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, keď sa v roku 2013 stala školiteľkou dizertačnej práce oftalmologičky Gabriely Glinskej. Pôvodne sa mal výskum venovať len skúmaniu potenciálu slznej tekutiny ako netradičného biologického materiálu, keďže sa jej študentka chcela zaoberať očnými ochoreniami. „Zistili sme, že zo slznej tekutiny sa dajú skúmať nielen očné, ale aj systémové napríklad neurodegeneratívne či psychiatrické ochorenia. To sme nečakali a z tejto problematiky sa otvorila ďalšia téma, ktorej sa odvtedy začala venovať moja ďalšia doktorandka Kristína Krajčíková s kolegyňou Janou Mašlankovou,“ povedala o výskume Vladimíra Tomečková z Lekárskej fakulty UPJŠ.
Slzy začali v spolupráci skúmať tromi rôznymi komplexnými metódami, aby o ich zložení a vzťahoch k ochoreniam zistili čo najviac. Konkrétne fluorescenčnou spektroskopiou, infračervenou spektroskopiou a atómovou silovou mikroskopiou. Práve posledná z nich priniesla veľmi prekvapivé výsledky. Povrch slzy, analyzovaný atómovým silovým mikroskopom, ukázal štruktúry, ktoré boli veľmi originálne, ale jednotlivé vzory sa opakovali pri určitých ochoreniach.
„Povrch slzy zdravého človeka je rovnomerný a má separované pravidelné kryštály, kým pri ľuďoch s ochoreniami vznikajú rôzne štruktúry. Napríklad u pacientov s depresiou sme zaznamenali, že povrch ich sĺz vytvára štruktúry kryštálov, ktoré sú podobné perlovým náhrdelníkom. Slzy pacientov so suchým okom ukázali štruktúru kryštálov, ktorá vyzerá ako vetvičky rastliny,“ objasnila pozorovania výsledkov Vladimíra Komanického a Olega Shylenka spoluautorka výskumu Vladimíra Tomečková.
Táto metóda by sa po hlbšom skúmaní mohla požívať ako spôsob diagnostiky niektorých chorôb. Originálne zobrazenia povrchu štruktúry slznej tekutiny našli aj pacientom s glaukómom a vysokým vnútroočným tlakom. Grafické zobrazenia zo slznej tekutiny pacientov s rôznymi ochoreniami, ktoré vznikli po analýze povrchu slznej tekutiny atómovým silovým mikroskopom, inšpirovali vedecký tím k ďalšiemu výskumu. V súčasnosti tím Vladimíra Komanického vyvíja softvér na analýzu týchto grafických zobrazení, ako novej možnosti odhalenia rôznych ochorení zo slznej tekutiny.
Už pri prvotných meraniach boli vedci prekvapení estetickým potenciálom zobrazení slznej tekutiny a uvažovali, že by bolo pekné mať vytlačené tieto štruktúry na obrazoch, ktoré by spestrili biele steny nanolaboratória Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, kde sa merania uskutočnili. Tak vznikla myšlienka výstavy týchto primárne vedeckých obrazov s názvom „Ľudská slza ako umenie“, ktorej je Vladimíra Tomečková spoluautorkou. „Z pôvodných 100 obrazov som vybrala 27 a dala ich do farieb. Boli za tým dlhé noci sedenia, aby som ich pripravila do podoby, v ktorej sa mohli vytlačiť, keďže sama mám umelecké sklony a venovala som sa maľbe, bola to pre mňa veľmi zaujímavá cesta kreativity a začiatku novej životnej cesty prepojenia vedy a umenia do jedného celku,“ spomína na prípravu Tomečková.
Výstava Ľudská slza ako umenie je výsledkom dlhoročnej vedeckej spolupráce viacerých pracovníkov z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty, Ústavom lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ, očnej lekárky Gabriely Glinskej a Ústavom experimentálnej fyziky SAV, najmä Natálie Tomašovičovej a Kataríny Zakuťanskej. Cieľom výstavy je osveta a zviditeľnenie výsledkov vzájomnej spolupráce, ktorá bola finančne podporené grantom. Verejnosť si bude môcť pozrieť 27 obrazov zo slznej tekutiny a zároveň sa o tomto výskume dozvedieť niečo viac od 15. januára do 17. februára v Kulturparku v Košiciach.
Autor: MARTIN MAJDÁK