Aktualizované 10.55 hod.
Vo veku 84 rokov včera (24.2.) pred polnocou zomrel jeden z najznámejších slovenských režisérov Juraj Jakubisko. Keďže dlhé roky spolupracoval s predstaviteľmi talianskej kinematografie, dostal prezývku slovenský Fellini, čo považoval za poctu. Východniar sa narodil 30. apríla 1938 v dedine Kojšov v okrese Gelnica. Najprv študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr na Filmovej Akadémii múzických umení v Prahe. V roku 1967 debutoval so svojím filmom Kristove roky, neskôr režíroval snímky Zbehovia a pútnici a Vtáčkovia, siroty a blázni.
V roku 1971 dostal zákaz na nakrúcanie hraných filmov a bol presunutý do Krátkeho filmu v Bratislave. Začal sa teda venovať tvorbe krátkometrážnych a strednometrážnych filmov vrátane snímok Stavba storočia, Ondrej Nepela, Výstavba tranzitného plynovodu ZSSR, NDR, Západná Európa, Filmy v mesiaci ČSSP a Dožinky '77. Napriek cenzúre na objednávku urobil film Bubeník Červeného kríža.
Po tom, čo nakrútil film Postav dom, zasaď strom, pripravil trojdielnu snímku Nevera po slovensky, rozprávku Perinbaba či sedemdielny televízny seriál Teta, ktorý neskôr zostrihal na filmovú verziu Pehavý Max a strašidlá. Pred zmenou režimu stihol nakrútiť oceňovaný film Tisícročná včela a Sedím na konári a je mi dobre.
V roku 1985 sa oženil s Deanou Horváthovou-Jakubiskovou, s ktorou založil produkčnú spoločnosť J&J Jakubisko Film. V súčasnosti ju vedie práve jeho manželka, s ktorou má syna Jorika. Z prvého manželstva s Ľudmilou Vašovou má dcéru Janettu. V 90. rokoch nakrútil filmy Takmer ružový príbeh, Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý a Nejasná správa o konci sveta. Po miléniu pokračoval úspešnými snímkami Post coitum, Bathory či Perinbaba 2.
Jakubisko v roku 2013 v rámci projektu Košice 2013 – EHMK predstavil nielen svoje filmové, ale aj výtvarné umenie. V metropole východu na festivale Jakubiskove dni vystavoval cyklus serigrafií, autorské filmové plagáty a olejomaľby, za čo dostal Plaketu mesta Košice. Za svoju tvorbu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení vrátane Ceny československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. Na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach dostal cenu Zlatá kamera, a to za rozvoj filmového umenia. V roku 2003 mu bolo udelené najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. V roku 2016 si prevzal národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos v slovenskej kinematografii.
Zároveň bol ocenený aj v zahraničí, napríklad na Grand Prix Unicef a na medzinárodných filmoch festivaloch v Moskve či v Karlových Varoch. V roku 2003 dostal výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev, konkrétne za dlhodobý umelecký prínos pre český film. Sošku leva si prevzal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory a tiež za výtvarný počin filmu Bathory. O rok neskôr získal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Dosluhujúci český prezident Miloš Zeman mu v roku 2016 udelil Medailu za zásluhy I. stupňa.
Prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila úprimnú sústrasť rodine, priateľom a všetkým spolupracovníkom Jakubiska. Magický svet najslávnejšieho slovenského režiséra nám bude podľa hlavy štátu chýbať. Zároveň vyzdvihla množstvo ocenení, ktoré Jakubisko získal:
„Jeho výnimočný filmársky štýl dostal Slovensko do veľkého filmového sveta. Slovenský Fellini, ako ho často volali, miloval voľnosť a fantáziu a nechával pre ne priestor aj vo svojich filmoch,“ uviedla Čaputová s tým, že filmy Sedím na konári a je mi dobre, Tisícročná včela, Dovidenia v pekle, priatelia či Nejasná správa o konci sveta sa stali súčasťou nášho kultúrneho dedičstva:
„Rozprávka Perinbaba nám už ako deťom pomohla objaviť čaro obyčajných vecí.“
Dočasne poverený premiér Eduard Heger tiež vyjadril úprimnú sústrasť rodine a blízkym zosnulého režiséra. Jakubisko podľa predsedu vlády zanechal po sebe legendárne diela, ktoré tu zostanú pre celé generácie. Okrem iného vyzdvihol filmy Tisícročná včela, Nejasná správa o konci sveta, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, Bathory či Perinbaba, ktorá neodmysliteľne patrí ku každým slovenským Vianociam.
Predseda parlamentu Boris Kollár reagoval, že nás opustil jeden z najväčších umelcov našej doby, ktorý sa okrem filmu venoval aj charite a pomohol mnohým nadaným deťom:
„Budem si ho pamätať ako charizmatického človeka, ľudského, s krásnym srdcom,“ povedal Kollár, ktorý dodal, že je to obrovská strata pre Slovensko aj Česko:
„Odpočívajte v pokoji majstre, budete nám chýbať.“
Zdroj: SITA/TASR