Viola Fischerová pochádzala zo židovskej rodiny, prišla o všetko a ako mladá sa dostala do Osvienčimu.
Slovenka, ktorej príbeh ožíva na knižných pultoch včera zomrela vo veku 94 rokov. Mengeleho dievča sa narodilo v roku 1922 v Lučenci. Do geta ju poslali ako 22 ročnú, práve tu prišla do kontaktu s doktorom Mengele. O najhorších zážitkoch rozpráva v knihe, ktorá si vyslúžila aj ocenenie v kategórii Slovenský knižný debutant roka (Mengeleho dievča), autorkou je spisovateľka Veronika Homolová Tóthová.
„Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode,“ povedala Viola Fischerová, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Viola Rozália Fischerová (1922-2017)
Počas holokaustu vyvraždili takmer celú jej početnú rodinu. Po vojne nastúpila v Prahe na štúdium medicíny, ale svojho sna sa musela vzdať pre nedostatok financií a podlomenému zdraviu. Vydala sa za vynikajúceho človeka, Juraja Fischera. Pán Fischer patrí medzi štyroch ľudí zo Slovenska, ktorí boli vyznamenaní najvyšším francúzskym vyznamenaním - Rytier čestnej légie francúzskej republiky.
Toto vyznamenanie mu bolo udelené za jeho zásluhy počas operácií Dynamo pri Dunkerque v roku 1940 a Overlord v roku 1944. Ich spoločné šťastie však netrvalo dlho. Jej manžel bol počas totalitného režimu, ktorý v Československu vládol, krivo obvinený a odsúdený na trest smrti za „sabotáž“.
Rozsudok neskôr zmiernili a tak sa ako trestanec dostal na dlhé roky do uránových baní v Jáchymove. Jeho utrpenie znásobovala skutočnosť, že celu zdieľal aj s nemeckými nacistickými zločincami odsúdenými v Československu, ktorí sa spolupodieľali na vyvražďovaní Židov v Čechách a na Slovensku.
Pani Viola bola počas pobytu jej manžela vo väzení vystavená neustálemu ponižovaniu. Dokonca aj v práci jej nadávali do sprostých Židoviek. Najväčšou radosťou jej života sú jej dcérky a vnúčatá. Vo voľných chvíľach sa okrem iného venovala aj poézii. Nebola jediná, kto v rodine zdedil poetické a prozaické vlohy.
Okrem nej sa umeniu pera venovali aj jej mladí bratranci Imrich Haász a Sándor Berkó. Imricha dobili na smrť v Lučenci začiatkom štyridsiatych rokov a život slávnejšieho z dvojice spisovateľov, Sándora, vyhasol v roku 1944 v niektorom z koncentračných táborov. Sándor Berkó je literárnymi kritikmi doposiaľ považovaný za jedného z najlepších slovenských spisovateľov píšucich v maďarskom jazyku.
Zdroj: KOŠICE ONLINE, edah.sk, bux.sk