Významnú úlohu hrajú pri rozvoji lokálnych ekonomík.
Téma zonácií národných parkov vyvolala v uplynulých týždňoch búrlivú spoločenskú diskusiu, a to kvôli návrhu zonácie Slovenského krasu. Podľa ministerstva životného prostredia je na Slovensku už pravidlom, že takéto návrhy vyvolajú polarizáciu, ich schválenie ju však potom zvyčajne ukončí. S návrhom nesúhlasili najmä starostovia, ktorí tvrdili, že samosprávy tak prídu o tisíce eur. Reformy však podľa envirorezortu prinášajú viacero benefitov a významné sú nielen z hľadiska ochrany prírody.
„Zazónované národné parky hrajú významnú úlohu pri rozvoji lokálnych ekonomík. Prinášajú priame i nepriame pracovné príležitosti, rozvíjajú mäkký turistický ruch a vytvárajú priestor pre spoluprácu všetkých dotknutých aktérov v regióne. A predovšetkým vyhlásením zonácie končia dlhoročné spory o správu územia,“ uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
Aj podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky sú chránené územia oblasťami s vysokým ekonomickým potenciálom. Ferenčák doplnil, že na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie:
„Zonácie sú však dôležité pre ľudí, ktorí žijú v regiónoch. Bez zonácie napríklad ľudia nevedia, čo v národnom parku môžu robiť a čo nie. Ak bude jasné, čo je kde možné spraviť, vzniknú stabilné, predvídateľné podmienky pre turizmus, rozvoj služieb, bude možné lepšie plánovať rozvoj. Miestni ľudia tak budú z dlhodobejšieho hľadiska zo zonácie benefitovať.“
Aktuálne je k reforme najbližšie Veľká Fatra a Poloniny a zonáciou už prešli Muránska planina, Slovenský raj, Pieniny a v tomto mesiaci aj spomínaný Slovenský kras.
„Ten je potenciálne zaujímavý aj pre mesto Košice. Nakoľko je relatívne rýchlo dostupný pre Košičanov či pre návštevníkov Košíc napríklad vo forme jednodňovej turistiky. Národný park je unikátnym územím, chráni celkovo 1350 jaskýň a priepastí. Predstavuje historicky prvé územie na Slovensku, ktoré bolo zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO– Človek a biosféra,“ doplnil hovorca.
Envirorezort zároveň vyvrátil tvrdenia, že štát chce ľuďom brať súkromné lesy. Zonácia sa podľa neho zameriava predovšetkým na lesy, ktoré patria štátu. V prípade súkromného vlastníctva je možné zvýšiť stupeň ochrany iba so súhlasom vlastníkov.