Stropkovský Park zvierat vstúpil do svojej 38. sezóny. Pribudli v ňom surikaty aj párik papagájov ary modrožltej. Porozprávali sme sa s jeho vedúcim Kamilom Soóšom, ktorého otec zoopark v roku 1982 zakladal.
„Myšlienku postaviť si vlastnú ZOO vnukol bývalému kulturistovi, lyžiarovi a riaditeľovi stanice mladých prírodovedcov Alexandrovi Soóšovi rodič jedného z pionierov, ktorý len tak bokom utrúsil poznámku o možnom chovateľskom krúžku. Vzápätí ho tu založili. K spolupráci presvedčili aj predsedu JRD Ondava Michala Rusnáka a spolu s deťmi od základov vybudovali ozajstnú zoologickú záhradu. Miešali betón, rezali drevo, stavali klietky, upravovali dvor. Až ho zmenili na nepoznanie,“ píše v roku 1984 o založení stropkovského zooparku v slovenskom denníku Smena publicista Tibor Ičo.
Kamil Soóš (46), znalec divočiny a súčasný vedúci Parku zvierat v Stropkove, tu od svojich siedmych rokov vyrastal. Dvadsať kilometrov od Stropkova v obci Suchá-Vladiča chová kone. Sprevádza na nich turistov, propaguje prírodnú turistiku a vo voľnom čase už viac ako 20 rokov pozoruje vlkov z Tajomných Karpát. Otec Alexander známu stropkovskú ZOO založil v roku 1982.
Kedy začal príbeh stropkovskej ZOO?
Založil ju môj otec v roku 1982 ako chovateľský krúžok niekdajšieho Domu pionierov a mládeže. Bolo tu vtedy iba pár voliér. Nejaké sliepočky, vtáčiky. Neskôr to bol Dom detí, potom Centrum voľného času a tak ďalej, ako sa menila doba. Teraz park už druhý rok funguje pod mestským podnikom Služba mesta Stropkov.
Aby som to s tou ZOO vysvetlil. Veľa ľudí nás za tých takmer 40 rokov pozná pod názvom ZOO Stropkov. Ale my sme zoologickou záhradou – štandardnou ZOO nikdy neboli. Aj keď sme mali veľa názvov ako Mini ZOO, Zoopark, Fauna – Centrum voľného času a tak ďalej. Raz sme patrili pod Svidník, inokedy pod Bardejov, raz pod mestský, potom pod okresný úrad, potom znova pod mesto.
Areál sa postupne rozvíjal a plnil zvieratami. V 90. rokoch sme tu mali aj šelmy. Tigra, leva, jaguára, leoparda, pumy aj medvede. Dnes už šelmy nechováme. Myslím, že je to aj dobre. Sprísnili sa podmienky, čo sa týka priestoru. My to tu nemáme veľmi veľké. Celý areál má iba necelý pol hektár. Postupne sme prešli na menšie šelmy, exotické zvieratá, zriadili sme tu vivárium.
Aký je rozdiel medzi parkom a ZOO?
ZOO má nejaký štandard, musí mať nejakú rozlohu a počet zvierat. To my nespĺňame, ale zase sme sa ani nikdy ako ZOO netvárili. Aj keď to ľudia stále tak volali, volajú a budú volať. ZOO. Cez víkend mi zavolá aj sto ľudí s otázkou: Je už vaša ZOO otvorená? Akýkoľvek tomu dáte názov, ľudia to vždy budú volať ZOO. Môžete sa postaviť aj na hlavu.
Aké boli prvé zvieratá v parku?
Exotické sliepky a opica Džudina, to bol taký náš maskot, každý v Stropkove ju poznal, pretože často utekala a túlala sa po okolí, liezla v parkoch po stromoch, miestni ju už poznali. Vždy sa ale vrátila. Bol to druh Makak zelený. Dožila sa u nás 30 rokov. Veľa zvierat nám na začiatku priniesli aj poľovníci. Jelenice, srny, raz sme tu mali aj vlka.
Mali ste tu aj tigra a leva.
Bol to najstarší tiger v Európe. Dožil sa u nás 24 rokov. Bežne sa tigre vo voľnej prírode dožívajú tak 14 rokov. Tiger Dany bol zo ZOO v Hodoníne. Pôvodne mal byť utratený, pretože mal od mala problém so zadnými nohami, s kĺbmi. Boli sme vtedy s otcom pre neho. U nás sa ho ujal chlapík, ktorý sa vyznal v šelmách. Začal ho liečiť.
Od mala sme ho starostlivo kŕmili a liečili, pichali sme mu injekcie. Dali sme ho celkom dohromady, vždy mal ale užšiu panvu a slabšie zadné nohy. Keď bol malé tigríča, trochu za sebou nohy ťahal. Neskôr ako rástol, to už bolo v pohode a normálne chodil. Keď už bol starý a šelmy sme už chovať nemohli, vybavili sme mu výnimku, aby mohol u nás dožiť. Uhynul pred desiatimi rokmi.
Naposledy sme tu mali aj levicu Zoru, deti ju premenovali na Elzu. Napriek tomu, že u nás prosperovala, jej príbeh skončil smutne.
Prečo?
Vtedy sme už šelmy chovať neplánovali. Ale. Do Spišskej Novej Vsi prišiel cirkus a keď ho po príchode skontrolovala veterinárna inšpekcia, inšpektori rozhodli, že jednu levicu musia dať preč. Kvôli malým priestorom. V tom cirkuse mali v jednej klietke štyri levy. ZOO Spišská Nová Ves ju zobrať nechcela. Zavolali teda nám.
Aj napriek tomu, že sme ju oficiálne chovať nemohli, dali nám výnimku, tak sme ju vzali. Dohoda bola – kým sa pre ňu nenájde nejaký vhodnejší priestor. Mala vtedy päť rokov. Bola úplne v pohode, nebolo to žiadne týrané zviera.
Bohužiaľ, pred tromi rokmi sme ju kvôli nariadeniu o priestoroch museli odviezť do záchranného centra pre šelmy Malkia pri Bratislave. Bola by bývala mohla dožiť aj u nás, ale v Stropkove bola jedna veľmi aktívna pani ochranárka. Neustále vypisovala podnety na veterinu, že u nás levica trpí. Veterinárnu správu jej podnety tak otrávili, že nám nariadili, aby sme ju dali preč. Mala už 12 rokov a bola vo veľmi dobrej kondícii. Vždy keď prišli veterinári, len sa čudovali, aké je to pokojné, mohutné a nádherné zviera.
Ako to dopadlo?
Dva mesiace po prevoze zomrela. Som presvedčený, že zomrela na psychický nátlak. V parku Malkia, kde sme ju previezli, majú totiž aj iné levy a levice. Zvieratá v takom vysokom veku sa už nemôžu takýmto spôsobom prevážať a začleňovať do iných skupín a svoriek. Ostatní ich jednoducho neprijmú. Naopak. Snažia sa ich vytlačiť a vyvíjajú na nich taký tlak, že aj keď nie sú v priamom kontakte a budú iba vedľa seba v klietkach, starý jedinec uhynie.
Vo voľnej prírode ide o klasickú reguláciu zvierat. A platí to aj pre iné šelmy, vlkov, medveďov. Ale môžete premotivovaným ľuďom aj veterinárom vysvetľovať, že dosiahnu pravý opak.
Koľko stojí ročná prevádzka parku?
V minulosti to bolo omnoho lepšie. Mali sme dohromady viac ako stovku sponzorov, nemuseli sme sa prakticky ničoho obávať. S krmivom a potravinami žiadny problém nemáme, sponzorujú nás obchodné reťazce v okolí, dávajú nám zeleninu, ovocie a chlieb, čo nepredajú. Ročné náklady na prevádzku parku sa pohybujú na úrovni 70-tisíc eur. Aktuálne to celé financuje mesto cez mestský podnik Služba.
Koľko ľudí v parku zvierat pracuje?
Vrátane mňa, sme tu štyria zamestnanci. Plus nejakí kŕmiči, zamestnaní na dohodu na verejno-prospešné práce.
Koľko druhov zvierat chováte?
Štyridsať. Najväčšie sú poníky. Máme tu aj vivárium s plazmi a jaštermi.
Ako ste fungovali v čase pandémie?
Normálne. Mali sme otvorené. Fungujeme sezónne. Od polovice apríla do polovice októbra. Takže nejaký veľký problém sme nemali. Práve minuloročná sezóna bola kvôli zatvoreným hraniciam dosť silná. Keďže sme na severovýchode blízko hraníc, chodí tu aj veľa Poliakov.
Práve ste začali sezónu. Čo nové máte pripravené pre návštevníkov?
Prednedávnom sme priviezli ročný párik papagájov Ara. Rozšírili sme chov surikát. Mali sme samičky a doviezli sme ďalších dvoch samcov. Chystáme sa kúpiť lamy alpaky a korytnačky stepné. Pre tie práve dokončujeme novú voliéru. Priestory, kde sme niekedy chovali šelmy, teraz prerábame pre opice. Zároveň rozširujeme aj vivárium. To všetko by sme mali mať hotové do začiatku leta.
Čo podľa vás najexotickejšie ste tu chovali?
Mali sme tu veľmi zaujímavého živočícha z čeľade falanukovité, ktoré je prísne chránené. Mäsožravca predátora – Fosu madagaskarskú. Je to veľká a strašne rýchla cibetka, ktorá chytá vtáky za letu. Šialené zviera. Je to takmer vyhubený druh. Mali sme tu tri roky samca, nakoniec sme ho museli odovzdať na párenie do Španielska, kde už zostal. Pre mňa to bol najvzácnejší živočích, akého sme tu mali.
Nerozmýšľali ste o rozšírení a premiestnení parku?
Uvažuje sa o tom od nepamäti. Dokonca máme aj vybraté dobré miesto tu v Stropkove pod vlekom. Je tam vhodný areál. Les, lúky, voda. Perfektné miesto. Ale zatiaľ to stojí. Ešte sa nenašiel nikto odvážny, kto by to pretlačil. Takže čakáme, kým sa to v meste zmení trochu viac nazeleno.