Po dlhých 21 rokoch pribudne na pilón pod sochou maratónca mieru slovenské meno. V poradí piatym víťazom Medzinárodného maratónu mieru sa však nestal Tibor Sahajda, ani Jozef Urban. Neštandardné podmienky urobili nesmrteľným Bratislavčana Mareka Hladíka.
Tibor Sahajda napriek náročnej dileme uprednostnil majstrovstvá sveta v poľskej Gdyni a Jozefa Urbana obralo o šance na životný triumf zranenie spred pár mesiacov.
„V prvom rade som vôbec nečakal, že sa zúčastním tohto ročníka,“ zdôraznil bežec košického klubu Obal Servis. „Vlak bol rozbehnutý a je ťažké naskakovať do prebiehajúcej sezóny po zranení. Po majstrovstvách Slovenska v polmaratóne som už svoje maratónske šance pochoval. Pribral som a forma bola katastrofálna.“
Urban sa však po zranení postupne zotavil a na žilinskom polmaratóne zaznamenal čas 1:15:30.
„Následne som skúsil bez príprava čečejovský polmaratón a čas 1:11:30 ma posunul na štvrté miesto tohtoročných tabuliek. To ma povzbudilo a v tej chvíli som si uvedomil, že ak pobežím košický maratón s rozumom, tak to zvládnem,“ pokračuje nezlomný Košičan.
Definitívny verdikt o účasti na MMM 2020 vykonal až vo štvrtok popoludní. Po práci zatelefonoval Branislavovi Koniarovi s otázkou, či je ešte možné dostať sa na štart.
Nebyť víťazného Hladíka, mohlo ísť napokon o pamätný príbeh. Urban odštartoval takticky a prvé kolá krúžil na štvrtom mieste.
„Taktika bola jasná. Nechcel som sa nechať strhnúť Marekom Hladíkom a začal som opatrne. Chcel som sa držať spolufavoritov Švajdu a Zimmermanna. Rýchlo to rozbehol Ukrajinec Ivaniuta, ale toho poznám z bratislavského maratónu a vedel som, že jeho tempo opadne. Švajda potom skončil. Ak by som nebehal s rozumom, tak by som dopadol rovnako. Zrazu som teda ostal s Zimmermannom a pohľadom som videl, že mu už nefungujú nohy. Ja som išiel bez krízy. Vlani som kapal, ale teraz som sa cítil až do konca dobre. Iste, nedostatok tréningu som cítil, ale okrem lýtok to bolo fajn,“ zanalyzoval svoje preteky J. Urban.
Na víťaza pretekov napokon stratil v cieli tri minúty a pätnásť sekúnd.
„Poviem úprimne – ak by som nemal tie zdravotné problémy, tak by som si veril na víťazstvo. Vlani som totiž Mareka porážal vo všetkých pretekoch. Tentoraz som však poznal svoju situáciu a tak som si išiel svoje. Nenechal som sa ním strhnúť, pretože to by dopadlo zle. Druhé miesto je za daných okolností dôvodom na veľkú spokojnosť,“ poznamenal Urban.
A hoci bol so svojim výkonom vzhľadom na okolností spokojný, vo vnútri ho bude ešte dlho škrieť nevyužitá šanca na historické víťazstvo. Taká sa už totiž nemusí opakovať nikdy.
„Mal som jednoducho smolu. Marek Hladík bude môcť svojim deťom povedať – nemal som síce taký osobák ako Tibor Sahajda či Jožo Urban, ale na pamätnom kameni je moje meno,“ povzdychol si košický vytrvalec. „Iste, mrzí ma to. Sám som o tom sníval od štrnástich rokoch a pri africkej konkurencii to bola utópia. Teraz tu tá šanca bola, ale po tom zranení som to naozaj nemohol prepáliť. To by som skončil ako Gabo Švajda. Marekovi to prajem. Tvrdo na sebe pracoval a je treba aj dopriať. Vo vnútri však cítim, že ak by som mal formu ako v roku 2016, tak tieto preteky určite vyhrám.“
Medzinárodný maratón mieru 2020:
Muži: 1. Marek Hladík (BMSC Bratislava) 2:26:08 hod., 2. Jozef Urban (TJ Obal servis Košice) 2:32:53, 3. Matúš Hujsa (NAŠA Atletika) 2:33:01, 4. Marián Zimmermann (ŠK Atletika Banská Štiavnica) 2:33:50, 5. Taras Ivaniuta (RestartniSa.sk) 2:40:47