V košickom štátnom archíve vydrží nepoškodená ďalšie generácie.
Najstaršiu listinu v Štátnom archíve v Košiciach zreštaurovali. Ide o dokument, ktorý vydal Matej Korvín na sviatok blaženej Lucie 13. decembra roku 1484. Písomnosť potvrdzuje majetkové prevody rybníkov medzi rádom dominikánov v Košiciach a obyvateľmi obce Streda nad Bodrogom.
„Rybník s bezprostredným okolím darovali dominikánom František a Mikuláš zo Stredy nad Bodrogom, teda otec so synom. Cieľom tohto majetkového prevodu bolo, že za to, že dominikáni získajú rybník a z toho budú mať materiálne výhody, sa budú za týchto ľudí modliť,“ prezradil riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič.
Na vyše 500-ročnej listine sa však odrazil zub času. Keďže bola poskladaná, v jej strede chýbali jednotlivé časti, ale aj okraje. Okrem toho bola napadnutá plesňou a tiež bola poškodená privesená pečať Mateja Korvína. Ako uviedol Pavlovič, listina bola vo veľmi zlom stave. Nikdy predtým zreštaurovaná nebola, a preto si už opravu nutne žiadala.
Diery zaliali japonským papierom
Originál na tenkom pergamene obnovovali reštaurátori z Reštaurátorského ateliéru Spišského archívu v Levoči. Museli pri tom dodržať prísny postup, preto im oprava trvala niekoľko mesiacov.
„Postup bol taký, že listina sa dala do špeciálnej komory, ktorá bola zaplynovaná, aby boli zničené všetky spory baktérií, následne bola odvetraná, potom bola najprv nahrubo, a tak jemne štetcom očistená. Následne boli chýbajúce miesta doliate takzvaným japonským papierom, kde to aj v strede listiny vidieť, kde boli diery,“ vysvetlil Pavlovič.
Následne sa reštaurátori pustili aj do opravy pečate. Poškodené bolo totiž puzdro zo včelieho vosku, ktoré reštaurátori zreparovali do pôvodného tvaru. Obnovenú listinu teraz uložili do ochranného obalu bez prístupu denného sveta. Tam jej už podľa riaditeľa Štátneho archívu v Košiciach žiadne poškodenie nehrozí.
„V zásade, keď sa nič zlé nestane, tak nie je tam obmedzená životnosť, pretože aj v tých horších podmienkach, v ktorých bola predtým, ako sa dostala k nám, vydržala vyše tých 500 rokov. Teraz je zreštaurovaná, nie sú na nej žiadne plesne, nie je v prostredí, kde by tie plesne mohla získať. Je uzavretá v obale, ktorý je PH neutrálny, bez prístupu denného svetla, takže je chránená proti požiaru, proti odcudzeniu a tak ďalej. Je na dobrom mieste a nehrozí jej, že by sa jej niečo stalo,“ upresnil.
Košičania uvidia len kópiu
Zreštaurovaný dokument však nie je voľne prístupný. Podľa zákona totiž listiny do roku 1526 sa verejnosti nemôžu poskytovať. A to práve z ochranných dôvodov. Bádatelia napriek tomu môžu obdivovať dokument prostredníctvom digitálnej študijnej kópii.
„Táto klauzula bola daná do zákona, pretože listiny pred rokom 1526 sú omnoho vzácnejšie, je ich omnoho menej a sú v horšom stave. Tak aspoň takýto ochranný prvkov bol daný do zákona, aj keď si uvedomujem, že niekedy to môže skomplikovať prácu bádateľom,“ skonštatoval Pavlovič.
Len pred pár dňami dal Štátny archív v Košiciach zreštaurovať aj listinu z baníckeho spolku svätej Barbory zo Spišskej Novej Vsi, keďže jeho súčasťou sú aj pracoviská – v Trebišove, Michalovciach, Rožňave a Spišskej Novej Vsi. A práve posledné menované pracovisko malo listinu z roku 1613, ktorá sa týkala stanov baníckeho spolku svätej Barbory. Dokument zreštaurujú v Slovenskom národnom archíve.
Štátny archív v Košiciach je zariadením Ministerstva vnútra, ktoré poskytuje služby bádateľom i verejnosti. Najväčší záujem je o cirkevné a štátne matriky, ktoré sú uložené v archíve od roku 1592 až do začiatku 20. storočia, zhruba do roku 1915. Tie sú veľmi dôležité pre genealogický výskum, ktorý je dnes veľmi populárny. Ďalej môžu bádatelia študovať ostatné fondy, teda župy, okresné národné výbory, župu z prvej republiky, veci týkajúce sa holokaustu z druhej svetovej vojny a podobne.
Autorka: LEA HEILOVÁ