Zriaďovanie mestských vinných pivníc bolo v minulosti bežnou praxou vo väčších mestách i za hranicami. Ešte za čias monarchie sa v Uhorsku začali vo viacerých mestách vytvárať mestské vinárne. Navrhovalo sa, aby v Košiciach bola podľa vzoru iných miest zriadená tiež. Mesto malo vlastnú produkciu vína a takýmto zariadením by vyhovelo požiadavkám cestujúcich, prichádzajúcich do mesta v hojnom počte a zároveň by zvýšilo príjmy do mestskej pokladnice predajom vlastného kvalitného vína.
Zariadenia prevádzkované mestom nemali byť na škodu hostinským pôsobiacim v meste, ale mali byť prameňom zdravej konkurencie, aby boli aj iné vinárne nútené podávať kvalitné nápoje za primerané ceny. Plány na zriadenie mestskej vinárne sú zo začiatku 20. storočia. Tieto prvotné návrhy sa netešili dostatočnému záujmu obyvateľov a ani sa nezaobišli bez posmešných komentárov v miestnej dobovej tlači, keďže vináreň mala byť v úradných priestoroch mesta.
Výraznejšie snahy o zriadenie mestskej vinárne sa objavujú po vzniku ČSR. Výčap vína skladovaného v pivniciach pri mestskej radnici je dokázateľný v roku 1921. V dobových novinách sa objavuje kritika na popíjajúcich, ktorí vo dvore samotnej radnice robili veľký neporiadok. Magistrát mesta v tom čase sídlil v budove dnes známej ako Historická radnica (niektorí ju nazývajú aj ako Stará radnica).
V roku 1922 bola otázka vlastnej vinárne „predmetom pojednávania príslušných činiteľov“.
„Je známo, že mesto Košice majú veľmi rozsiahle svoje vinice s veľmi dobrým vínom, takže by o dobrý prevodzovací materiál v tomto smere nebolo núdze. Po tieto dni začalo sa v dosavadnom radničnom výčapu predávať víno z poslednej úrody mestských košických viníc. V najbližších dňoch bude dovezené k predaju ďalších 5 vagónov košického mestského vína.“ Slovenský východ, 12. marec 1922
V 20. rokoch sa táto vináreň v pivničných priestoroch radnice stala obľúbeným miestom stretnutí úradníkov, spisovateľov, ako aj obchodníkov a cestovateľov. Pri stoloch sa stretávali ľudia z rôznych vrstiev. Interiér vinice z obdobia prvej republiky zachytávajú dve známe fotografie.
Svojráznu atmosféru košickej vinárne opisuje článok v denníku Slovenský Východ z roku 1934:
„V Košiciach na Štefánikovej ulici, naproti divadlu dole, je mestská pivnica. Do tejto chodia páni, veľkí í malí, muži i ženy, svobodní, ženatí, mladí i starí, Slováci, Česi, Maďari aj iní. Keď dostanete hosťa, pozvete ho do mestskej pivnice. V mestskej pivnici je dobré vínko. Hrá tam dobrá cigánska kapela, pri ktorej sa dobre spieva, po prípade aj tancuje, hoci mestská pivnica nemá parkiet. Sedí sa tam veľmi dobre pri masívnych stoloch, na širokých ťažkých stoličkách, alebo na dubových laviciach. Osvetlenie je primerane upravené — nad stolami visia akési lampáše a elektrické žiarovky sú na povale, vpravené do akýchsi drevených drúkov, zaujímavo formovaných. Maľba pivnice je karmínová, plná hroznových strapcov, s legendárnou figúrou Fauna, patróna pijanov, držiaceho čašu nad hlavou. Po stenách niekedy visia pekné obrázky, ktoré tam pán hostinský vyloží, aby ich po prípade návštevníci kúpili. Na stene je ešte, dajme tomu, tabuľka s nadpisom, že niet úveru, čiže, keď si pil, tak si zaplať, a potom nadpis, že kto doma nevečeral, môže dostať za groš fazuľovú polievku, teplú, s pár kolečkami klobásy plávajúcej v polievke. Ináč v pivnici môžete dostať domácu klobásu, salám, údené, búček, párky, debrecínky a iné svinské veci – hranaté, tenké, tlsté, teplé i studené, ako ráčite. Pivnica má aj svojich stálych návštevníkov, aj takých, ktorí prídu ako do holubníka, len raz alebo dva razy do roka.
Pán „redaktor”, maličký a šikovný, raz sa objaví so sladkosťami, raz zase so škvarkovými pagáčmi, alebo so štekovou cibuľou, hríbkami, ugorkami, sardínkami, očkami a inými babračkami, slanými, kyslými, štipľavými a chuť k vínu povzbudzujúcimi. Niekedy sa hostia zabavia neskoro do noci, a vtedy sa objaví pán strážnik, a kto sám neodíde, toho pošle spať, a keby sa protivil, vymastil by ho prípadne pendrekom, alebo by ho zabásnul.“
Ľady sa pohli v druhej polovici 20-tych rokov. Mestská vináreň bola zriadená v roku 1928 v suteréne Starej radnice (dnešná Hlavná ulica 59), v mieste, kde mesto skladovalo víno už od 16. storočia. Prvým známym nájomcom mestskej vinárne je František Lackner. V roku 1937 uskutočnili rekonštrukciu vinárne podľa projektov Ľudovíta Oeschlägera. Stavebné práce vykonala firma Huga Kaboša, o plastickú výzdobu interiérov sa postaral Július Krištóf. Vo vojnových časoch mal vináreň v nájme Štefan Horváth, po ňom vdova Gyarmathyová. Každý deň tu podávali teplé čerstvé jedlá i rôzne chladené nápoje a k pohode hostí vyhrávala „dobrá cigánska kapela“.
Aký bol osud mestskej vinárne po roku 1938, si priblížime v niektorom z ďalších článkov našej rubriky. Mestská vináreň bola v týchto priestoroch v prevádzke až do roku 1996.
Autor: HistoricKE