Okrem iného odmietli návrh štátneho rozpočtu.
Predsedovia samosprávnych krajov sa dnes stretli v Košiciach na ďalšom rokovaní združenia SK8. Spoločne prerokovali viacero dôležitých tém vrátane financovania vyšších územných celkov (VÚC) v kontexte prijatých konsolidačných opatrení, ktoré budú mať nepriaznivý dopad aj na Košický kraj, čo potvrdil jeho predseda Rastislav Trnka:
„Zníženie percenta podielových daní, to znamená, že sa nám znižuje to, čo by nám malo prísť z podielových daní. Zároveň nás štát zaväzuje k akémusi nejasnému šetreniu. Nevieme, či má celý kraj šetriť, alebo len úrad, nejakých 15 percent, ale nevieme, čo je tá referenčná hranica. Zároveň sa nás týka inflácia na všetkých tovaroch a službách, ktoré si naši dodávatelia zákonite budú premietať do svojich faktúr, ktoré my momentálne nevieme ani vyčísliť.“
Na košickú župu bude negatívne vplývať aj zvyšovanie minimálnej mzdy či cien energií. Zostavovanie rozpočtu bude preto náročné. S pribúdajúcimi kompetenciami samosprávnych krajov rastú aj náklady. Predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič povedal, že vláda a parlament dlhodobo jednostranne zasahujú do rozpočtov samospráv. Župani podľa neho žiadajú, aby vzťah na úrovni vlády, SK8, Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska sa stal partnerským:
„Jednohlasne žiadame aj návrat k 30-percentnému podielu krajov na dani z príjmu fyzických osôb. My sme nespôsobili vysoké zadĺženie štátu. Neviem, prečo štát realizuje svoje priority a oddlžovanie aj na úkor služieb občanov, ktorí žijú v krajoch, obciach a mestách. Len za posledné 4 roky sme prišli o viac ako 200 miliónov eur, a to je tak podstatná suma, že pri poskytovaní verejných služieb, ktoré zabezpečujú kraje v prímestskej autobusovej doprave, v cestnej infraštruktúre, v sociálnych službách alebo v školstve, to už jednoducho bude cítiť.“
Lídri VÚC prijali jednohlasné uznesenie, ktorým odmietli návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy. Viskupič skonštatoval, že obce, mestá a župy sa podieľajú na verejnom dlhu dvomi percentami. Jednou z tém bola aj avizovaná reforma sociálnych služieb, ktorú nie je možné bez kompenzácie prijať. Predsedníčka Žilinského kraja Erika Jurinová priblížila, že ide o sadu nových zákonov, ktoré budú obsahovať spôsoby poskytovania sociálnych služieb vo viacerých oblastiach. Župy podľa nej ako zriaďovatelia sociálnych zariadení nedostávali príspevok od štátu na odkázanosť:
„Krajom pribudnú ďalšie finančné povinnosti, ale finančný príspevok budú opäť dostávať len neverejní zriaďovatelia. Toto považujeme za neférové jednanie, pretože diskriminácia, ktorá tu bola niekoľko rokov, je odstránená len ďalšou, ešte väčšou diskrimináciou. Nevieme si predstaviť, z akých zdrojov by sme vedeli vykryť všetky finančné požiadavky, ktoré bude na samosprávne kraje niesť nový zákon. Preto sme vyjadrili jasný nesúhlas s navrhovaným zákonom o financovaní sociálnych služieb.“
Župani diskutovali aj o zmenách vo verejnej doprave či výpadku financovania regionálnej kultúry v dôsledku zmien vo Fonde na podporu umenia. Napriek tomu, že má k dispozícii 30 miliónov eur, samosprávnym krajom, ktoré zriaďujú vyše 150 kultúrnych inštitúcií, pridelil menej peňazí.