Oblievačka mala zdravotný, magický, ale aj sociálny rozmer.
Súčasťou veľkonočných sviatkov sú mnohé zvyky a tradície, ktoré sa v jednotlivých regiónoch východného Slovenska mierne líšili. Zvyky na veľkonočný pondelok sa spájali najmä so zaistením prosperity a zdravia. Oblievačka a šibačka mali najprv zdravotno-magický a neskôr aj sociálny rozmer.
„Na Veľkonočný pondelok sa dievčatá a ženy pripravovali a čakali doma na oblievačov, zatiaľčo muži a mládenci sa vybrali po dedine, hornom-dolnom konci a navštevovali domy žien a dievčat, ktoré oblievali. To oblievanie, tá voda mala ženám priniesť zdravie, vitalitu, silu, ale aj krásu. Dokonca v niektorých končinách sa verilo, že ak mládenci obišli dom s dievčinou, mohlo jej to priniesť nejakú chorobu alebo mohla poškarednieť,“ priblížila etnologička Simona Radová z trebišovského múzea.
Mládenci potom dostávali výslužku vo forme maľovaných vajíčok, pálenky či peňazí.