Deratizácia ich zneškodní len na isté obdobie.
Premnožené hlodavce trápia ľudí aj na košických sídliskách. Regionálny úrad verejného zdravotníctva každoročne nariaďuje opatrenie na reguláciu živočíšnych škodcov na území celého mesta Košice. Zuzana Dietzová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva hovorí, že celoplošnú deratizáciu bolo potrebné nariadiť tak, aby bola v jednom čase vykonaná na komplet celom území mesta.
„Len vtedy má význam, aby sme znížili počty potkanov, krýs a myší na celom území. Deratizáciu nariaďujeme posledných sedem, osem rokov na jar a na jeseň. Firma, ktorá vykonávala deratizáciu na verejných priestranstvách dala na jar nakládky ku 1630 kontajneroviskám, tohto roku na jar pozbierala zhruba 50 kilogram uhynutých potkanov,“ informovala Dietzová.
Po skončení deratizácie prebieha kontrola prevádzok a bytových domov, ktoré musia dokladovať jej zrealizovanie. Podľa vedúceho Ústavu hygieny zvierat a životného prostredia Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach – Rudolfa Hromadu, sa síce deratizáciou znížia počty hlodavcov, avšak problém nie je riešený komplexne.
„Problém hlodavcov, ale nielen v našom meste, je problém celoslovenský. Pretože v súčasnom období štátna a verejná správa patria pod štátnu pokladňu. Všetko je v nich odvíjané cez elektronický dražobný systém, kde sa vyberajú najnižšie ponuky. Čo sa týka likvidácie nežiaducich živočíchov v našom blízkom okolí, nie je správna. Stále vyhrávajú najnižšie ponuky a tie v niektorých prípadoch sú také nízke, že sa nedá zabezpečiť ani nákup materiálu na to, aby deratizácia bola vykonaná správne,“ vysvetlil Hromada.
Podľa jeho slov si ľudia v prvom rade musia uvedomiť, že vykladanie nadrozmerného odpadu alebo zvyškov potravy okolo kontajnerov, vytvára potkanom ideálne podmienky na život. Zároveň nie je postačujúce vykonávanie celoplošnej deratizácie len dvakrát ročne.
„Z hľadiska biológie, keď na jar alebo na jeseň vykonáme deratizáciu, tak uvoľníme teritória pre tieto jedince. Takisto sa im navyšuje množstvo potravy, ktorú môžu prijať, automaticky sa začínajú viacej množiť a v priebehu pol roka je vidno premnožené hlodavce pobehujúce po mestách,“ dodal.
Jedným z riešení je podľa Hromadu napríklad zabezpečenie iných typov kontajnerovísk, ktoré by znemožnili voľný prístup potkanov, a zároveň aj nezanechávanie zvyškov odpadu po vývoze. Boj s hlodavcami je nevyhnutný hlavne kvôli ochoreniam, ktoré prenášajú.
„Je tu určitá obava z rizika prenosu nákaz z potkanov alebo myší, z ich močových stôp a z výkalov na človeka. Tieto ochorenia voláme zoonózy. Obávanými by mohli byť ochorenia leptospiróza, listerióza, tularémia, toxoplazmóza, ale napríklad aj kliešťová encefalitída, pretože potkany môžu byť nosičom stredných vývojových štádií kliešťov. V poslednom období, možno pre laickú verejnosť ešte neznáme ochorenie, ktorému hovoríme lymfocytárna choriomeningitída,“ ozrejmila Dietzová.
Ide o vírusové ochorenie, ktoré môže mať až smrteľné následky. Takýto prípad v minulom roku zaevidovali aj na východnom Slovensku.
Autor: RÁDIO KOŠICE