Aj deti na seba vedia byť kruté alebo problém menom šikana

SlovenskoSpravodajstvo

Ak sa vášmu dieťaťu nechce chodiť do školy, nemusí za tým byť vždy len lenivosť. Dieťa strávi v škole veľkú časť dňa, a ak mu tento čas znepríjemňuje spolužiak, je jasné, že vstávanie z postele je každé ráno ťažšie.

Bojí sa vaše dieťa chodiť do školy? Nemusia za tým byť zlé známky alebo učitelia, ktorí ho nemajú radi. Inšpekcia v oblasti bezpečnosti školského prostredia priniesla znepokojivé výsledky. Každý šiesty žiak základnej školy bol viackrát šikanovaný a každý tretí žiak bol svedkom šikanovania. Ministerstvo školstva sa snaží tieto čísla minimalizovať. Za základný kameň boja proti šikane považujú prevenciu.

„V rámci účinnej prevencie šikanovania je pri príprave a realizácii celoškolskej stratégie boja proti šikane dôležité vytvoriť najmä pozitívnu klímu v škole, navodiť úzku spoluprácu medzi žiakmi, zamestnancami školy, rodičmi a jasne vymedziť možnosti oznamovať aj zárodky šikanovania,“ informuje Katarína Hamerlová z Odboru komunikácie a protokolu Ministerstva školstva.

V ideálnom prípade by sa žiaci nemali báť rozprávať o šikane s učiteľmi a dôverovať im. Tu je dôležitá úloha učiteľov, aby k šikane pristupovala zodpovedne a problém nezjednodušovala. „Odporúča sa vytvárať primerané podmienky pre prácu učiteľa, ktorého úlohou je v spolupráci s vedením školy navrhovať a koordinovať preventívne opatrenia školy s cieľom zvýšenia bezpečnosti v škole,“ dodáva Hamerlová.

Práca výchovných poradcov na školách teda mnohokrát úzko súvisí s aktívnou prevenciou proti šikane. „Výchovný poradca sa riadi pokynmi, ktoré vydáva ministerstvo školstva. V rámci pokynov, ktoré máme, je najdôležitejšia prevencia. Akonáhle zbadáme, že v niektorých triedach máme javy, ktoré sa nám nezdajú, alebo máme podozrenie, že by mohlo dochádzať k nedorozumeniu medzi deťmi, nastupuje triedny učiteľ a intenzívnou prácou sa snaží stmeliť kolektív a takéto drobnosti riešiť,“ povedala o svojej práci výchovná poradkyňa z gymnázia Milana Rastislava Štefánika Františka Kendrová.

Foto
ilustračné foto / Pixabay

Učitelia to nemajú so žiakmi ľahké a často počujeme, že mladú generáciu sa dá len ťažko pochopiť, keďže väčšinu času trávi na internete. Avšak internet môže byť ďalším nástrojom šikany.

„Kyberšikana sa väčšinou objavuje na súkromných komunikačných platformách a na nechránených komunikačných linkách. V takomto prostredí ministerstvo nemá kompetencie monitorovať činnosť užívateľov. Ak by došlo ku kyberšikane v takomto prostredí, je najlepšie obrátiť sa na odborné psychologické poradenské pracoviská alebo priamo na orgány činné v trestnom konaní,“ informovala Hamerlová z Ministerstva školstva.

Na Gymnáziu Milana Rastislava Štefánika v Košiciach sa proti kyberšikane snažia aktívne bojovať. „Na škole využívame preventívny program SafeTY – vždy pripojený. V spolupráci s psychológmi pracujeme so žiakmi a snažíme sa im objasniť, ako funguje kyberpriestor, ako pracovať bezpečne s internetom, ako neubližovať ostatným, ako používať sociálne siete. Veľa detí si neuvedomuje, že všetko, čo sa tam objaví, môže byť použité proti nim,“ povedala o prevencii pred kyberšikanou Kendrová.

„Pokiaľ sa rodič dozvie, že existuje predpoklad, že jeho dieťa je v triede agresorom, zvyčajne sa to dozvie až na základe toho, že sa niečo udeje. Rodičia to zvyknú aj popierať, keďže svoje ratolesti poznajú z domáceho prostredia, kde sa dieťa môže správať úplne inak,“ objasnila riaditeľka pedagogicko-psychologického centra Mária Horvátová.

Psychologička dodáva, že dôležité je zistiť o skutkoch svojho dieťaťa pravdu, aby sa predišlo krivým obvineniam. Ak už náhodou zistíte, že vaše dieťa naozaj robí v kolektíve problémy, musíte tomu čeliť a okrem riešenia problému musíte hľadať aj jeho príčinu. Potrestať svoje dieťa za to, že ubližuje spolužiakom, je síce jednoduché, ale nebude to len o násilí, ktoré plodí ďalšie násilie?

 

Autor: MARTIN MAJDÁK

Komentáre