V poslednom článku sme sa venovali zásnubám a celkovo udalostiam, ktoré predchádzali honosnej svadobnej hostine v Košiciach. Tiež sme vysvetlili, aké dôvody mohli viesť Gabriela Bethlena k tomu, že si za miesto svadobnej veselice vybral práve naše mesto.
Počas cesty Kataríny Brandenburskej s obrovským sprievodom z Berlína do Košíc museli títo cestujúci prekonať viacero komplikovaných úsekov. Napríklad, za najdramatickejší úsek bola označená časť cesty, ktorá viedla popri hrade Strečno. Navyše, Katarína počas púte do Košíc ochorela na osýpky a aj keď sa z nich rýchlo vystrábila, v konečnom dôsledku choroba oddialila jej príchod, a teda aj samotný dátum konania svadby. Ten bol pôvodne stanovený na koniec februára, aby sa hostina stihla konať do začiatku pôstneho obdobia, keďže Bethlen očakával viacero katolíckych hostí. Katarína so sprievodom napokon na severné hranice vtedajších Košíc (dnes približne rekreačná oblasť známa ako Anička) dorazila 1. marca 1626. Tu sa úplne prvýkrát stretla so svojím nastávajúcim manželom, ktorý ju po náležitom privítaní v rámci triumfálneho a slávnostného pochodu priviedol až do centra Košíc. Ubytovali sa v rámci takzvaného kráľovského domu, ktorý susedil s Levočským domom (dnes tu stojí Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice) a pre túto príležitosť s ním bol aj prepojený.
Aj keď následná svadobná hostina trvala prakticky až do ďalšej nedele 8. marca, najdôležitejšie ceremoniálne úkony sa odohrali nasledujúci deň 2. marca. Obrad sa odohral v Levočskom dome, čo zaskočilo niektorých nemeckých hostí, keďže to bolo rovnaké miesto, kde sa podávalo jedlo v rámci bujarých svadobných hostín. Počas obradu Gabriel a Katarína potvrdili svoj svadobný sľub z Berlína, táto časť prebiehala v maďarskom a krátko aj v nemeckom jazyku. Svadobné šaty mala nevesta podľa dobovej módy biele, bohato zdobené a so zlatým lemovaním a veľkým výstrihom (konkrétne v anglickom štýle), vlečku jej niesli dvorné dámy. Žiaľ, nezachoval sa nám žiaden portrét, ktorý by ju zachytil v tejto mimoriadnej chvíli. Večer sa konala hostina, do tanca hralo viacero kapiel, napríklad poľských či tureckých.
V utorok obdržali novomanželia svadobné dary, no vo všeobecnosti bol priebeh osláv počas ďalších dní podobný – počas dňa rôzne rytierske hry, večer hostina s kultúrnou vložkou a tancovačkou, na záver ohňostroj, ktorý sa napriek snahe, podľa popisov nemeckých hostí, nevydaril ani jeden večer. Účastníci svadby boli v posteli väčšinou už okolo polnoci. Okrem toho bolo na svadobnú hostinu vyrobené obrovské množstvo tzv. jedál na výstavu, ktoré boli z jedlého aj nejedlého materiálu, no pravdepodobne nedošlo k ich konzumácii, skôr slúžili na predvedenie schopností Gabrielových kuchárov.
Napriek tomu, že nemeckí návštevníci na margo podávaného jedla a vína utrúsili nejednu nespokojnú poznámku, nemožno podľa toho súdiť, že by ich kvalita bola nevyhnutne zlá. Mohlo ísť aj o regionálne rozdiely a predsudky na strane hostí voči novým a nepoznaným spôsobom.
Aj keď sa svadobná hostina konala pred 400 rokmi, dodnes máme k dispozícii hmotné pamiatky, ktoré sa s ňou s najväčšou pravdepodobnosťou spájajú. Spomenúť možno strieborný poklad, ktorý bol nájdený v priestoroch Levočského domu v roku 2018, v súčasnosti je vystavený vo Východoslovenskom múzeu. Tiež šperky, ktoré mali byť súčasťou celej kolekcie vyrobenej pri príležitosti svadby. Z nich najhodnotnejší sa javí zlatý náhrdelník, ktorý sa v súčasnosti nachádza v súkromnej zbierke, pričom ďalšie kusy je možné nájsť v rôznych európskych múzeách v Budapešti, Bruseli a v Antverpách. Je potrebné poznamenať, že aktuálne nepanuje medzi kunsthistorikmi konsenzus, či a ktoré z týchto šperkov pochádzajú skutočne zo svadby.
Viac o svadbe, spomínaných šperkoch, ale aj celkovo bohatých a zaujímavých dejinách Levočského domu sa dozviete v pripravovanej publikácii.
Autor: HistoricKE