V poslednom článku sme priblížili situáciu pred prvými voľbami v Košiciach v období Prvej ČSR. V januári 1923 bol za mešťanostu vymenovaný Dr. Pavol Novák, avšak komunálne voľby boli vyhlásené na jeseň roku 1923, a tak po siedmich mesiacoch vo funkcii mu hrozilo, že o tento post príde.
Pred voľbami zasadalo posledné mestské zastupiteľstvo 13. septembra 1923, na ktorom Novák zhodnotil svoje viac ako polročné pôsobenie. Celkovo sa uskutočnilo 7 zasadnutí, na ktorých sa prerokovalo 169 záležitostí. V predchádzajúcom článku spomínaná ľudová kuchyňa stála mesto 60-tisíc Kč, ďalších 5000 Kč sa uvoľnilo pre náhlu výpomoc pre chudobných. Postupne sa znížila jednotná cena prúdu z 75 hal. na 36 hal., uskutočnil sa odpredaj pozemkov na Rašínovej ulici, ktoré boli určené na stavbu bytov pre štátnych zamestnancov, tiež sa mestu podarilo prenajať Ľudvíkov prameň (dnešná Gajdovka na Aničke). Taktiež sa ustálili dane z rôznych oblastí života, napr. daň zo zábav, z nájomného či držania psov. Veľká pozornosť sa podľa Nováka venovala štátnym zamestnancom, pre ktorých boli počas tohto obdobia usporiadané služobné odpočivné a zaopatrovacie pôžitky.
Po parlamentných voľbách v roku 1920 boli na 17. septembra 1923 naplánované komunálne voľby, t. j. voľby do obecných zastupiteľstiev, okresných výborov a župných zastupiteľstiev. Volilo sa v 3521 obciach a zaujímavosťou je, že prvorepublikové voľby boli povinné. Nielen z hľadiska povinnosti zúčastniť sa volieb, ale aj z hľadiska povinnosti kandidovať a prijať funkciu, ak danú osobu niekto navrhol a bola zvolená.
Volebné právo sa prvýkrát rozšírilo aj na ženy. V prípade volebnej neúčasti bez ospravedlňujúceho dôvodu sa trestalo pokutou od 20 do 500 Kčs alebo väzením od 24 hodín do jedného mesiaca. Z volebnej povinnosti boli oslobodení lekári, osoby, ktoré boli v deň volieb vzdialené od miesta volieb min. 25 kilometrov alebo osoby zdržané dopravným prerušením či inými neprekonateľnými okolnosťami. Do obecného zastupiteľstva mohli byť zvolení všetci občania s volebným právom, ktorí dosiahli vek 26 rokov a bývali v danej obci kontinuálne aspoň jeden rok.
Počet členov obecného zastupiteľstva podľa veľkosti obce bol presne rozpísaný v paragrafe 9. Podľa tohto členenia mestá do 100-tisíc obyvateľov, kam patrili aj Košice, mali 48 členov obecného zastupiteľstva. Jeho členovia boli volení na obdobie 4 rokov. Voličské zoznamy boli koncipované miestnou komisiou, ktorá sa skladala z obecného starostu a zo 4 – 6 prísediacich, ktorých tvorili príslušníci jednotlivých strán. Kandidátne listiny museli podať jednotlivé strany 14 dní pred voľbami do 12.00 hod. na obecný úrad. Kandidátne listiny všetkých prihlásených strán boli najneskôr tretí deň pred voľbami zaslané každému voličovi do bytu. Spolu s nimi bol v obciach s viac ako 1000 obyvateľmi poslaný voličom legitimačný lístok, ktorým sa legitimovali pri voľbách.
Bolo zakázané predávať, čapovať aj podávať alkoholické nápoje v deň pred voľbami a počas volieb (porušenie zákazu sa trestalo podobne ako pri neúčasti na voľbách). Riadenie volieb bolo zverené volebným skupinám, ktoré tvorili aj zástupcovia všetkých kandidujúcich politických skupín. Volebné skrutínium prebiehalo Hagenbachovou-Bischoffovou metódou, to znamená, že volebné číslo bolo vypočítané ako súčet všetkých platných hlasov odovzdaný všetkým skupinám a delený počtom mandátov, ktoré sa mali obsadiť, zväčšením o jedna (kvóta = hlasy/mandát+1). Starosta bol zvolený na prvom zasadaní obecného zastupiteľstva podľa zásady relatívnej väčšiny. Ak žiaden z kandidátov nedosiahol nadpolovičnú väčšinu hlasov, rozhodlo sa o starostovi medzi tými dvoma kandidátmi, ktorí získali najväčší počet hlasov.
V Košiciach kandidovalo 12 rôznych politických strán a zoskupení, ktoré získali rôzne počty mandátov. V Košickej župe dosiahli víťazstvo tzv. štátotvorné strany, až 75 percent, z tohto počtu najviac Republikánska strana zemědelského a maloroľníckeho ľudu – 60 percent. Priamo v Košiciach ale získala najviac (13) Maďarská strana kresťansko-sociálna, po nej sa umiestnila Komunistická strana (11).
Úradujúci mešťanosta Dr. Pavol Novák kandidoval na prvom mieste za Spojené strany čsl. národnej demokracie a Republikánskej strany zem. a maloroľníckeho ľudu, ktorá získala vo voľbách 4 mandáty. K voľbe starostov, námestníkov a členov mestskej rady malo dôjsť do 8 dní od volieb do zastupiteľstiev. Osobitný zákon platil pre Bratislavu a Košice, kde si novozvolení zástupcovia volili pre seba päťčlenné mestské predsedníctvo. Volilo sa pomocou hlasovacieho lístka, pričom každý člen zastupiteľstva mohol voliť iba jednu osobu, v prípade rovnakého počtu hlasov rozhodoval o členovi predsedníctva lós. Spomedzi týchto piatich zvolených členov mala vláda určiť starostu. Kandidáti, ktorí sa v hlasovaní umiestnili na druhom, respektíve treťom mieste, sa mali stať námestníkmi. Už 22. septembra denník Slovenský východ uverejnil informáciu, že už existujú traja favoriti na pozíciu starostu, medzi nimi aj Pavol Novák, ktorý mal najväčšie šance byť zvolený.
Samotné mestské zastupiteľstvo sa uskutočnilo až o mesiac, počas neho sa volil mešťanosta a jeho dvaja námestníci. Podľa očakávania bol zvolený opäť Dr. Pavol Novák, jeho prvým námestníkom bol Dr. Smrž a druhým Dr. Polák. Na margo znovuzvolenia Slovenský východ napísal:
„Doterajší starosta mesta Košíc je obľúbený, súc človekom miernym a dobrej povahy. Osvedčil sa na čele obce a iste i v nastávajúcom období splní úplne svoj úkol. Nie je tiež politicky agresívne angažovaný, jeho nestrannosť je všeobecne uznávaná.“