Ako hodnotia pápežovu návštevu v zahraničí: Kríza cirkvi a ostreľovači na Luníku. Ale aj nádej na duchovnú premenu

SlovenskoArchívPápež na Slovensku 2021

Cirkev zahľadená do seba skončí zhrbená a hľadiaca na svoj pupok, odkázal biskupom a kňazom pápež František.

Foto
Keď 12. septembra 2021 priletel pápež František do Bratislavy, málokto si vedel predstaviť ráznosť, nekompromisnosť, ludskosť a pevnosť jeho budúcich slov na slovenskej apoštolskej misii / TASR

Vocatus atque non vocatus deus aderit – Zvaný či nezvaný, Boh bude prítomný (proroctvo veštiarne v gréckych Delfách)

 

Keď som sa pred siedmimi rokmi, niekoľko mesiacov potom, čo na pápežský stolec zasadol Jorge Mario Bergoglio, v malom meste na východe Slovenska pýtal na nového pápeža Františka, dosluhujúci dekan rímskokatolíckej cirkvi mi s chladnou tvárou, pološeptom povedal:

„Takých pápežov tu už bolo. Viete, cirkev je tu už dvetisíc rokov. Cirkev je silná. Prežila a prečkala všetko. Prežije aj tohto pápeža.“ Potom pozrel na zapnutý diktafón na stole a diskrétne dodal: „Ale to tam radšej nepíšte.“

Okrem desiatok podobných vyjadrení a gest cirkevných funkcionárov, s ktorými sa človek vyrastajúci v malom meste chtiac či nechtiac musel konfrontovať, môj názor na cirkev už v detstve podstatne ovplyvnil aj môj dedo.

Rozprával mi príbeh, ako ho kňaz v malej rusínskej dedinke ako malého chlapca odmietol vyspovedať. Pretože mu nemal čím zaplatiť. V 20-tych rokoch minulého storočia boli ľudia na severovýchode žalostne chudobní a museli platiť v naturáliách.

Keď farár videl prázdne ruky malého chlapca pred spoveďou, opýtal sa deda, či doma naozaj nemajú ani vajíčka. Aby mu najprv nejaké doniesol a potom ho vyspovedá. Dedo sa do kostola už nevrátil. Odvtedy cirkev z celého srdca nenávidel.

Prekonať tieto slová, príbehy, a hlavne oddeliť pokrivený cirkevný balast od jadra kresťanstva sa mi podarilo až neskoro po tridsiatke. Vďaka dvom skupinám ľudí. Kňazom ako Peter Gombita, Rastislav Dvorový a Martin Uhriňák. A autorom ako Giovanni Papini, Paul Johnson, Tomáš Halík, Hans Küng a Carl Gustav Jung. A áno. Aj vďaka pápežovi Františkovi.

Foto
Táto doba nie je iba epochou zmien, ale hlavne zmenou epochy, komentuje návštevu Svätého Otca český katolícky kňaz, teológ, filozof a univerzitný profesor Tomáš Halík / TASR

Keď bol 13. marca 2013 vo Vatikáne zvolený nový pápež František, švajčiarsky katolícky teológ a jeden z najväčších reformných mysliteľov katolíckej cirkvi Hans Küng (1928 – 2021) práve dokončil svoju štvrtú knihu s titulom Ježiš.

„Je nádejou pre revolucionárov aj evolucionistov. Fascinuje intelektuálov aj antiintelektuálov. Vyzýva schopných aj neschopných. Pre teológov, ale aj pre ateistov je stále novým podnetom pre myslenie. Pre cirkvi by mal byť príležitosťou ku kritickému sebaspytovaniu. Či sú iba jeho náhrobkom, alebo jeho živými svedkami,“ píše v knihe Küng, ktorý v protiklade s Kristovým učením neúnavne kritizoval starobylosť, aroganciu, mocenskosť, chlad, neosobnosť a uzavretosť cirkvi.

Keď 12. septembra 2021 priletel pápež František do Bratislavy, málokto si vedel predstaviť ráznosť, nekompromisnosť, ludskosť a pevnosť jeho budúcich slov na slovenskej apoštolskej misii. Týždeň po jeho návšteve, po desiatkach rozhovorov, názorov, komentárov, interpretácií, článkov, relácií, čítaní medzi riadkami a po tisíckach osobných zážitkov ľudí si to pomaly začíname uvedomovať.

Foto
Bude dôležité, nakoľko slovenská spoločnosť prijme návštevu pápeža nie ako šou pre médiá či rozšírenú verziu ľudových pútí, ale hlavne ako impulz pre duchovnú obnovu a premenu / TASR

Pápež prišiel na Slovensko v čase civilizačných zmien a sekularizácie cirkvi, ktoré si určite vyžiadajú ďalšiu z mnohých reforiem cirkvi v dejinách kresťanstva. Pretože táto doba nie je iba epochou zmien, ale hlavne zmenou epochy,“ komentuje návštevu Svätého Otca český katolícky kňaz, teológ, filozof a univerzitný profesor Tomáš Halík.

„Dnešný krach tradičného katolicizmu má mnoho príčin. Od kultúrnych zmien až po politické záležitosti. V postkomunistických krajinách ako je Česko, Poľsko alebo Slovensko dlho prevládala škodlivá a zároveň márna snaha tieto javy a príčiny zastierať a bagatelizovať, vydávať ich za prejavy skazeného Západu,“ vysvetľuje Halík podstatu súčasnej krízy katolíckej cirkvi.

Pápež František jasne pomenoval príčiny všeobecnej krízy katolíckej cirkvi: klerikalizmus a zneužívanie autority, tvrdí Halík. Ako jednu zo svojich hlavných úloh si vytýčil práve boj s klerikalizmom (politické zasahovanie náboženstva do občianskeho politického života a myslenia – pozn. autora).

Ak majú prorocké impulzy pápeža Františka vyviesť cirkev z dnešnej ťažkej krízy a spôsobiť jej nutnú obnovu, potrebujú lokálne cirkvi, no najmä cirkvi v postkomunistických krajinách reformné osobnosti a živé duchovné centrá. A pápež veľmi dobre vie, do akej miery je slovenská cirkev postihnutá chorobou klerikalizmu.

Foto
Ani úprava okolia, ani premaľované obhorené fasády bytoviek bez okien a zábradlí neprekryli príbeh Luníka. Hlavne kvôli zvýšeným bezpečnostným opatreniam. Oploteniu, armáde a ostreľovačom na strechách, napísal argentínsky La Nación / TASR

Podľa Halíka symbolizujú situáciu v slovenskej katolíckej cirkvi dve postavy duchovných. Jej nešťastnou tvárou je kňaz Marián Kuffa, ktorý má nepopierateľné zásluhy v starostlivosti o bezdomovcov a v tomto prostredí mohol dozrieť k svätosti.

Nanešťastie mu zrejme popularita stúpla do hlavy natoľko, že sa z neho stal politický posol agresívneho katolíckeho fundamentalizmu. A to v takej miere, ktorá už aj biskupskú konferenciu prinútila, aby sa od neho dištancovala.

Na druhej strane, arcibiskupa Bezáka – muža, ktorý mal všetky predpoklady pre náročnú úlohu budovať mosty medzi cirkvou a slovenskou mládežou, inteligenciou a spoločnosťou celkovo, isté kruhy slovenskej cirkvi a jej rímsky spojenci umlčali a odstavili. Prípad Bezák otvoril oči aj mnohým slovenským katolíkom, príslovečne tak verným Rímu a pápežovi. Jasne im ukázal, že ani v cirkvi nie je všetko, čo sa blyští, zlato,“ popisuje Halík situáciu v slovenskej katolíckej cirkvi.

Podľa teológa je veľmi dôležité, čo pápež slovenskej cirkvi a spoločnosti povedal vo svojich kázňach a prejavoch. Ale aj to, čo povedal slovenským biskupom v súkromí. A hlavne, ako si to vezmú k srdcu.

„Bude dôležité, nakoľko slovenská spoločnosť prijme návštevu pápeža nie ako šou pre médiá či rozšírenú verziu ľudových pútí, ale hlavne ako impulz pre duchovnú obnovu a premenu,“ dodáva Tomáš Halík.

Foto
Pápežovou návštevou ukázalo prevažne katolícke Slovensko svetu svoju druhú tvár. Tvár rasizmu, násilia a neuznania druhých / TASR

Za vrchol pápežovej apoštolskej cesty označili svetové médiá návštevu košického rómskeho geta Luník IX. Novinársky záujem bol enormný, na pápežovu návštevu sa akreditovalo viac ako 600 novinárov.

Pápežovou návštevou ukázalo prevažne katolícke Slovensko svetu svoju druhú tvár. Tvár rasizmu, násilia a neuznania druhých,“ napísal argentínsky denník La Nación, ktorý na svojom internetovom portáli o stretnutí s Rómami publikoval rozsiahly text.

Ani úprava okolia, ani premaľované obhorené fasády bytoviek bez okien a zábradlí neprekryli príbeh Luníka. Hlavne kvôli zvýšeným bezpečnostným opatreniam. Oploteniu, armáde a ostreľovačom na strechách,“ informuje La Nación.

František v súlade so svojím kázaním v prospech marginalizovaných a najposlednejších ľudí spoločnosti išiel na Luník IX s jasným cieľom, píše argentínsky denník. Zviditeľniť dramatické vylúčenie jeho obyvateľov a zakričať svetu, že nikto v cirkvi sa nesmie cítiť mimo alebo daný nabok.

Foto
Pápež išiel na Luník IX s jasným cieľom. Zviditeľniť dramatické vylúčenie jeho obyvateľov a zakričať svetu, že nikto v cirkvi sa nesmie cítiť mimo alebo daný nabok / TASR

Denník The New York Times píše, že pápež na homílii v Prešove radikálne odmietol používanie kríža ako nástroja politického boja.

Neobmedzujme kríž iba na predmet zbožnosti a o to menej na politický symbol alebo na znak náboženského a sociálneho významu,“ cituje The New York Times z pápežovej reči v Prešove.

Pápež rozšíril svoju kritiku aj na politikov a aktivistov, ktorí používajú kresťanské odkazy a symboly, aby sa presadili v takzvaných kultúrnych vojnách,“ uvádza americký denník.

„Ako často túžime po kresťanstve víťazov, po triumfálnom kresťanstve, ktoré je dôležité a vplyvné a ktoré získava slávu a česť?“ pýta sa rečnícky hlava katolíckej cirkvi.

Foto
Obzvlášť kritický prejav adresoval pápež biskupom a kňazom v bratislavskej Katedrále svätého Martina / TASR

Obzvlášť kritický prejav adresoval pápež biskupom a kňazom v bratislavskej Katedrále svätého Martina.

„Cirkev nie je pevnosťou, nie je mocenskou štruktúrou či hradom, ktorý je postavený na návrší, hľadiaci zhora na svet s odstupom a vystačí si sám. Tu v Bratislave hrad už je a je krásny. Prosím vás, nepodľahnime pokušeniu okázalej nádhery a svetskej veľkoleposti! Cirkev musí byť pokorná ako bol pokorný Ježiš, ktorý sa zriekol všetkého,“ upozornil vo svojom prejave.

Kto je centrom Cirkvi? To nie je Cirkev! A keď sa Cirkev pozerá len na samú seba, skončí ako žena v evanjeliu. Zhrbená, hľadiaca na svoj pupok,“ varoval pápež zasvätených v katedrále.

Podľa bratislavského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského je najdôležitejším odkazom, ktorý pápež František na Slovensku zanechal, ľudskosť.

Svätý Otec je človekom v tom najhlbšom slova zmysle. Sú tu náboženské posolstvá, ktoré sú dôležité pre nás. A my sme za ne veľmi vďační. Ale ak by to malo byť pre celú spoločnosť, tak by som hovoril o jeho ľudskosti, priblížení sa ku každému človeku. Bez rozdielu rasy a náboženstva,“ komentoval arcibiskup návštevu Svätého Otca.

 

Zdroj: TASR/SITA/farnostsalvator.cz/kbs.sk/La Nación/The New York Times

Komentáre