Máte vo svojom okolí podnik, ktorý zíva prázdnotou, napriek tomu roky prosperuje a jeho majitelia sa vozia na miliónových autách? Poznáte niekoho, kto nikde nepracuje, ale pravidelne vkladá menšie alebo väčšie sumy peňazí do banky? Alebo niekoho, kto pracuje v kancelárii a všetko čo robí je, že vystavuje stovky faktúr?
„Fajn. Základy prania špinavých peňazí. Povedzme, že máš kufrík s piatimi miliónmi dolárov. Čo si kúpiš? Jachtu? Vilu? Športové auto? Smola. Daňový úrad ti nedovolí kúpiť si čokoľvek také cenné. Takže tie prachy uložíš do banky. No je tu jeden problém. Tie špinavé peniaze sú veľmi čisté. Ako keby ich niekto práve z banky priniesol. Musíš ich opotrebovať, zhužvať, pokrčiť, vyváľať v špine alebo po nich prejsť autom. Čokoľvek. Len aby vyzerali staršie.“
„Potom budeš potrebovať nejaký podnik. Niečo príjemné a zábavné, kde sa dá ľahko falšovať účtovníctvo. Žiadne účtenky pri platbe kartou a podobne. Zmiešaš svojich päť miliónov s peniazmi z tohto príjemného podniku. Všetky peniaze sa potom prevedú do banky v krajine, kde už daňový úrad dosah nemá. Tam prejdú na štandardný bankový účet. A je to.“
„Môžeš si ich vyberať z tisícov rôznych bankomatov. Pretože je hotovo. Peniaze sú čisté. Máš ich teraz legálne ako každý iný človek,“ vysvetľuje technológiu prania špinavých peňazí diabolský účtovník Marty Byrde. Hlavný hrdina úspešného netflixovského seriálu Ozark.
Al Caponeho práčovne
Máte vo svojom okolí podnik, ktorý zíva prázdnotou, napriek tomu roky prosperuje a jeho majitelia sa vozia na miliónových autách? Poznáte niekoho, kto nikde nepracuje, ale pravidelne vkladá menšie alebo väčšie sumy peňazí do banky? Alebo niekoho, kto pracuje v kancelárii a všetko, čo robí, je, že vystavuje stovky faktúr?
Samozrejme. Seriál je seriál a realita realita. Každopádne, pranie špinavých peňazí je staré minimálne odvtedy, odkedy existujú peniaze. Anglický termín pre túto Bohu a daňovým úradom nemilú činnosť – money laundering – sa spája so samoobslužnými práčovňami (cash-only laundromats), ktoré na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti okrem iného používal legendárny americký mafián Alphonso Gabriel Capone alebo Al Capone v 20. rokoch minulého storočia v Chicagu.
To bolo pred sto rokmi. Dnes sa už praním špinavých peňazí väčšinou mafiáni, kriminálne gangy ani kartely sami nezaoberajú. Existujú na to špeciálne skupiny ľudí, globálne syndikáty na pranie špinavých peňazí. V súčasnosti je na celom svete v obehu niekoľko triliónov (trilión = milión biliónov) dolárov, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti. Polícia stále objavuje tajné skrýše, miestnosti, byty a domy naplnené krabicami s peniazmi čakajúcimi na nelegálnu legalizáciu. Na vypranie.
Príjemne a zábavne
Celá finta prania špinavých peňazí je pomerne jednoduchá. Akonáhle na bankovom účte pristane nejaká čiastka peňazí a banka vklad nenahlási finančnej správe, štátnemu regulátorovi alebo polícii, peniaze sú vyprané. Ide teda o to dostať na bankový účet vklad, ktorý nevzbudzuje podozrenie. Prípadne zabezpečiť, aby nahlásený nebol. Každá banka má totiž povinnosť podozrivé transakcie hlásiť.
Obchod s drogami, detská pornografia, virtuálne podvody, korupčná kriminalita bielych golierov, organizovaný zločin. V tom všetkom sa točia miliardy miliárd, ktoré roztáčajú a poháňajú ďalšie kolieska organizovaného zločinu, ktorý je úzko spojený s násilím. Navyše deformuje podnikateľské prostredie a generuje nekalú konkurenciu.
Na začiatku je mafián, ktorý má veľkú sumu peňazí v hotovosti, ale nemôže si ju veľmi užiť. Pretože utrácať dnes vo veľkom peniaze neznámeho pôvodu naozaj nie je ľahké. Ako hovorí náš seriálový hrdina – potrebujete nejaký príjemný a zábavný podnik.
Štandartne sa peniaze najlepšie perú cez podniky, kde je dosť ťažké odsledovať počet zákazníkov, prípadne hodnotu a množstvo služieb či tovaru, ktorý sa v tomto podniku predáva. A ktorého tržby tvorí prevažne hotovosť. Napríklad reštaurácia, bar, krčma, nočný klub, hracie automaty, kasíno, súkromná estetická klinika, kozmetický salón.
Účtovne sa potom peniaze z nelegálnej, často trestnej činnosti zmiešajú s reálnymi príjmami podniku. Zaevidujú sa a následne sa zdania presne tak, akoby boli skutočným výnosom z legálneho podnikania.
Umiestnenie, vrstvenie, integrácia
Celý proces prania špinavých peňazí má tri fázy. Umiestnenie, vrstvenie a integrácia. Špinavé peniaze sa najprv umiestnia do finančného systému alebo sa za nich nakúpia finančné aktíva. Potom sa zmiešajú s legálnymi príjmami z reálneho podnikania. Často v niekoľkých etapách, vrstvách, aby bolo maskovanie ich pôvodu čo nejneprehľadnejšie.
No a nakoniec sú tieto peniaze integrované do medzinárodných finančných systémov a inštitúcií. Napríklad investíciami do nehnuteľností alebo nákupom cenných papierov sa vrátia späť do legálnej ekonomiky. Často cez daňové raje, prípadne krajiny, ktorých jurisdikcia neumožňuje ich sledovanie a spätné vystopovanie.
Nástup online priestoru, internetbankingu, mobilných bankových prevodov, počítačových hier, virtuálnych mien, ako je Bitcoin či kryptomena, posilnil aj nové technológie prania peňazí vo virtuálnom priestore.
V online svete elektronického bankovníctva, platobných služieb, digitálnych prevodov a internetových aukcií sa stáva detekovanie prevodov špinavých peňazí takmer nemožné a ich maskovanie čoraz sofitikovaniejšie. A legislatíva nestíha. Ako trestný čin prania špinavých peňazí sa vo väčšine krajín stále označuje iba ten, kde hotovosť pochádza z dokázateľnej trestnej činnosti.
Offshore: Krajina peňazí
A dostávame sa k najkorupčnejšiemu vynálezu všetkých čias a perpetum mobile prania špinavých peňazí – offshore spoločnostiam v daňových rajoch. Anglické slovo offshore znamená doslova mimo brehu, mimo domova alebo v zahraničí.
Offshorová spoločnosť je spoločnosť či firma založená v zahraničí. Svet offshorového podnikania je plný právnikov, bankárov, daňových poradcov a špeciálnych spoločností. Všetci robia to isté. Zakladajú, spravujú a predávajú firmy a rôzne spoločnosti. A pomáhajú prelievať miliardy dolárov a eur získaných z korupcie, úplatkov, zločinu, tunelovania, daňových únikov a podvodov.
Autor knihy Moneyland: Prečo podvodníci a zlodeji vládnu svetu a ako si ho vziať späť, Oliver Bullough hovorí, že ide o temnú stránku globalizácie. Na začiatku, pred niekoľkými desiatkami rokov, boli veľké banky a korporácie. Snažili sa zjednodušiť svetový obchod a minimalizovať dane.
Postupom času tento systém začali využívať kleptokrati, skorumpovaní politici a zločinci na svoje vlastné účely. A na pranie špinavých peňazí. Aby dosiahli minimálnu kontrolu, minimálne dane a čo najlepšiu ochranu.
Anonymné schránky
Offshorový biznis dokáže za menší poplatok vystavať na kľúč architektúru komplikovaných finančných štruktúr. Prostredníctvom nich môžu zločinci, politici, úradníci a podnikatelia aj v najchudobnejších krajinách sveta tunelovať štátne rozpočty a peniaze posielať do zahraničného offshoru.
Offshoreová schéma sa skladá z niekoľkých úrovní anonymných schránkových firiem a neregistrovaných trustov či koncernov spoločností. Tie umožňujú previesť peniaze získané v Číne na bankový účet riadený koncernom v Amerike, ktorý napríklad ovláda spoločnosť na Britských panenských ostrovoch. Výsledok je, že takáto spoločnosť potom môže nakupovať nehnuteľnosti napríklad v Londýne.
Čo sa týka Slovenska, v dokumentoch uniknutých v kauze Pandora Papers sa vyskytuje 40 Slovákov a 48 offshorových firiem s väzbou na Slovensko. Je medzi nimi zločinec hľadaný slovenskou políciou, viacerí realitní developeri, ľudia na sankčnom zozname USA, investori aj slovenskí veľkopodnikatelia.
Milióny do Ázie
Medzinárodná organizácia investigatívnych novinárov (OCCRP) v spolupráci s Aktuality.sk, Investigatívnym centrom Jána Kuciaka (ICJK) a Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku – investigace.cz tvrdia, že systém podobný veľkým schémam na pranie špinavých peňazí dlhé roky fungoval aj na Slovensku. Na začiatku boli osoby s čínskymi menami, veľké hotovostné vklady v bankách, ktoré ich nenahlasovali a transkacie, ktoré končili na účtoch v Ázii.
Podľa OCCRP mohli tieto schémy využívať slovenské skupiny profitujúce z únikov DPH, obchodujúce s naftou, rôzne zločinecké skupiny, ale aj bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek vrátane Slovenskej informačnej služby. Takéto pranie špinavých peňazí dokonca mohli pomáhať chrániť aj ľudia v Spravodajskej finančnej jednotke NAKA a vo finančnej správe, ktoré majú na starosti boj s praním špinavých peňazí a daňovými únikmi.
Medzinárodná skupina novinárov zistila, že do podozrivých transakcií medzi Slovenskom a ázijskými krajinami – Čínou, Hong Kongom, Taiwanom či Južnou Kóreou sa zapojilo viac ako 30 slovenských firiem a 500 rôznych príjemcov bezhotovostných platieb v Ázii. Hotovosť do slovenských bánk vkladalo viac ako 20 osôb. V rokoch 2016 až 2018 takto odišlo zo Slovenska viac ako 116 miliónov eur.
Zdroj: openiazoch.sk/wikipedia/seznam.cz/tasr/slov-lex.sk/financnasprava.sk/OOCRP/ICJK