Vyzval tiež Spojené štáty na uvalenie väčších sankcií voči Rusku.
Ukrajina je pripravená viesť mierové rokovania kdekoľvek okrem Ruska a Bieloruska. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež zdôraznil, že ozbrojené zložky krajiny „neustúpia ani o krok“, aby sa vzdali územia. Apeloval tiež na finančnú podporu pri boji, ktorá bude zo strany Európy potrebná na ďalšie dva či tri roky:
„Znovu som to zdôraznil všetkým európskym lídrom. Povedal som im, že nebudeme bojovať desaťročia, ale musíte ukázať, že po určitú dobu budete schopní poskytovať Ukrajine stabilnú finančnú podporu.“
Európski lídri sa na minulotýždňovom samite v Bruseli zaviazali riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, vrátane jej vojenských a obranných snáh. Vyzvali Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila možnosti finančnej podpory na základe posúdenia potrieb Ukrajiny. O reparačnej pôžičke budú diskutovať na zasadnutí v decembri.
„Ak sa vojna skončí o mesiac, tieto peniaze minieme na obnovu. Ak neskončí o mesiac, ale až po nejakej dobe, minieme ich na zbrane. Jednoducho nemáme inú možnosť,“ dodal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident v komentároch vyzval Spojené štáty na uvalenie väčších sankcií na Rusko. Amerického prezidenta Donalda Trumpa žiadal, aby na svoj čínsky náprotivok Si Ťin-pchinga vyvinul tlak a donútil ho znížiť podporu Pekingu pre Moskvu počas ich stretnutia tento týždeň.
„Myslím si, že to môže byť jeden z Trumpových silných ťahov, najmä ak po tomto rozhodujúcom kroku v podobe sankcií bude Čína pripravená obmedziť dovoz z Ruska,“ prblížil prezident.
Americká hlava štátu minulý týždeň nariadila sankcie na dve veľké ruské ropné spoločnosti. Odberateľov energetických surovín z Moskvy – konkrétne Čínu a Indiu – vyzýva, aby obmedzili svoje nákupy, ktoré podľa Washingtonu a Kyjeva financujú ruskú inváziu.
Vo vojnovom konflikte zlyháva najmä humánny faktor. Kremeľ sa neprestajnými útokmi dronmi mieri aj na civilistov žijúcich v blízkosti frontovej línie na Ukrajine, čím sa dopúšťa zločinu proti ľudskosti. Uviedla to nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu.
„Ruské orgány systematicky koordinovali akcie zamerané na vyháňanie ukrajinských civilistov z ich miest bydliska prostredníctvom útokov dronmi, ako aj deportáciami a presídľovaním,“ uviedla komisia, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práve krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Správa bola vypracovaná aj na základe rozhovorov s 226 osobami vrátane obetí, svedkov, humanitárnych pracovníkov a predstaviteľmi miestnych úradov. Okrem toho boli overené stovky videí, ktoré sa ocitli na internete a sociálnych sieťach.
Rusko podľa zistení komisie spáchalo zločin proti ľudskosti v podobe vraždy na oveľa väčšom území, než sa pôvodne predpokladalo. V máji komisia určila, že dronové útoky na civilistov sa uskutočňujú na 100-kilometrovom úseku na pravom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti. O päť mesiacov neskôr rozsah svojich záverov rozšírila na 300-kilometrový úsek ukrajinského územia v Dnepropetrovskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti.
„Viac ako rok ruské ozbrojené sily vedú útoky dronmi proti širokej škále civilných cieľov,“ píše sa v správe, ktorá menovite spomína ľudí, domy alebo iné budovy, miesta, kde sa distribuuje humanitárna pomoc, a kritickú energetickú infraštruktúru.
Výsledky prieskumu ukázali, že ruská agresia vyhnala z domov tisíce ľudí. Popri útokoch na civilné obyvateľstvo a porušovaní ľudských práv sa podľa správy Moskva dopustila „vojnových zločinov“ aj tým, že z okupovaných častí ukrajinskej Záporožskej oblasti deportovala a presídlila civilistov.
„Niet pochýb o tom, že operátori dronov konajú úmyselne. Skutočne prenasledujú ľudí, či už sú vo svojich záhradách, doma alebo na ulici ,“ povedal predseda vyšetrovacej komisie Erik Mose.
Rusko popiera, že by zámerne útočilo na civilistov na Ukrajine, hoci jeho sily od začiatku invázie zabili tisíce z nich. Ukrajina takisto zasiahla civilnú infraštruktúru v Rusku a na častiach svojho územia, ktoré nemá pod kontrolou, no v oveľa menšom rozsahu.
Zdroj: TASR