Turizmus a rekreačné cestovanie vo voľnom čase sa v Uhorsku rozšírili v druhej polovici 19. storočia. Rozvíjajúci sa cestovný ruch vplýval aj na zvýšený počet cudzincov v mestách, a to viedlo podnikavých mešťanov k výstavbe prvých moderných hotelov. Luxusné košické hotely ako Schalkház a Európa sa stali nielen miestom ubytovania vzácnych hostí, ale aj centrom spoločenského života.
V roku 1870 zadali hotelieri G. Valtrini a F. Witzmann známemu košickému architektovi M. Répászkemu stavbu nového hotela pri vstupe do centra mesta v smere od stanice. Samotné pôvodné pomenovanie Hotel de l´Europe naznačovalo prísľub kozmopolitizmu a okrem kvalitného ubytovania tu bola v prevádzke aj prvotriedna reštaurácia. Ponuku tvorili aj jedlá francúzskej a anglickej kuchyne. V nápojovom lístku nechýbali kvalitné domáce, ako i zahraničné vína.
O sedem rokov neskôr (1877) sa zvýšila kapacita jedálne a otvorila sa záhradná reštaurácia. V dobovej tlači sa objavujú aj sťažnosti kvôli neexistujúcemu prístrešku pre kone a vozy, ktoré vedenia hotela promptne riešilo a v jeho blízkosti postavilo stajne.
V roku 1890 si hotel prenajal A. Dresdner z Miškolca a 16. decembra toho roku otvoril kaviareň, ktorá sa v krátkom čase stala jedným z pilierov spoločenského života v meste. Európa sa vyrovnala noblesou svojej klientely Schalkházu. I tu sa schádzali spoločenské elity Košíc. Po príklade Hotela Schalkház sa počnúc rokom 1893 začali v hoteli organizovať verejné koncerty vážnej a populárnej hudby.
Výhodná poloha zabezpečovala hotelu trvalú prosperitu, a tá viedla k rozhodnutiu ďalšieho rozšírenia. V roku 1911 bolo k objektu pristavané nové južné krídlo, hotel sa tým rozšíril o 40 izieb.
Kapacita hotela Európa za prvej ČSR bola rovných 100 postelí. Cenník izieb (aj ich počet) bol rovnaký ako v Hoteli „Schalkház,“ od 20 Kčs za jednoposteľovú po 50 Kčs za dvojposteľovú izbu. Viesť takýto podnik bolo náročné, preto hotel vlastnila účtovnícka spoločnosť „Wirkmann a spol.,“ ktorá či už hotel, alebo reštauráciu, prípadne kaviareň, dávala do prenájmu jednotlivcom. Po vzniku 1.ČSR bol majiteľom reštaurácie aj kaviarne Ábriš Friedmann, ktorý zároveň pôsobil aj ako predseda Odborného živnostenského spoločenstva košických hostinských a výčapníkov.
Od roku 1935 bol Hotel Európa včlenený do Slovenskej hotelovej účastinnej spoločnosti v Bratislave. Dobové reklamy upozorňujú potencionálnych zákazníkov na tichú kaviareň bez hudby, kde si mohli vychutnať ľadovú a tureckú kávu, priestory boli vhodné tak pre čitateľov, ako aj hráčov kariet, keďže kaviareň disponovala potrebným povolením.
Jedáleň (reštaurácia) zasa ponúkala prvotriednu kuchyňu „raňajky na vidličku,“ ktoré pozostávali napríklad z miešaných vajec, povestného duseného mäsa, čerstvo načapovaného plzenského piva či výborného podhorského — „hegyaljanského“ vína. Hostia si tu mohli vypočuť stálu a najlepšiu cigánsku a tanečnú hudbu. V nepriaznivom počasí sa namiesto obľúbenej „terrassy“ dalo posedieť v zimnej záhrade. Stoly si bolo možné rezervovať aj vopred, takže Európa bola vhodná aj na rodinné a spoločenské posedenia. Reklamy ďalej vyzdvihujú aj lacnú, vzornú a dobrú obsluhu.
V roku 1941 sa v hoteli nakrátko ubytoval spisovateľ Sándor Márai počas svojej návštevy Košíc, čo sa spomína i v jeho diele Košická pochôdzka. O dva roky neskôr sa sem vrátil a práve tu začal písať divadelnú hru Mágia. Svoj šarm stratila Európa až po druhej svetovej vojne. Ustanovizeň fungovala aj za éry socializmu a pretrvala až do 90. rokov 20. storočia. V súčasnosti väčšia časť budovy kedysi slávneho hotela chátra, prízemné priestory využíva súkromná banka.
Autor: HistoricKE