Podľa odborníka má Parížska dohoda veľký význam, pretože nejakým spôsobom alarmuje celý svet, aby pristúpil k riešeniu tohto kľúčového problému.
Parížsku klimatickú dohodu v decembri 2015 schválilo 195 krajín a podpísalo vyše 50 z nich. Jej hlavným cieľom je znížiť produkciu emisií a dosiahnuť, aby teplota ovzdušia nestúpla o viac ako dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ktoré predstavuje koniec 19. storočia. Podľa odborníka na klimatické zmeny Dušana Barabasa z katedry geografie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) bude porovnávanie teplôt s týmto obdobím zložité.
„Ak sa pozrieme na systém meranie teploty, nielen u nás, ale celkovo vo svete, tak nevieme, s akými dátami to máme porovnávať. Keďže z tohto predindustriálneho obdobia nemáme nejaké systematické a dlhodobé dáta z celého sveta. Hovoríme už o dostupnosti teploty iba z obdobia niekedy okolo roku 1970, kedy máme záznamy a môžem povedať, že áno, za toto obdobie nám teplota stúpla,“ povedal Barabas.
Za odstúpením USA od klimatickej dohody môže byť podľa neho plánované rozšírenie výroby v krajine. Ako uviedol, zrejme to smeruje k tomu, že Spojené štáty chcú znova stiahnuť výrobu, ktorú presunuli do lacnejších krajín, na svoje územia. A to kvôli tomu, aby zabezpečili prácu pre svoje obyvateľstvo. Čo je pochopiteľné.
„Bude to znamenať zvyšovanie produkcie oxidu uhličitého. Akonáhle to stiahnu z iných štátov, znamená to, že tam klesne produkcia oxidu uhličitého, na druhej strane v Spojených štátoch stúpne,“ ozrejmil odborník na klimatické zmeny.
Problémom sú extrémne zrážky
Podľa meraných teplotných hodnôt, ktoré sa na Slovensku realizujú od roku 1871 na stanici v Hurbanove je potvrdené, že priemerná teplota stúpla o jeden stupeň, zároveň ale klesol počet zrážok. S klimatickou zmenou úzko súvisí aj zmena hydrologického režimu tokov, ktorá je podľa Barabasa spôsobená s výrubom lesov. To pravdepodobne zapríčiňuje aj bleskové povodne, ktoré trápia Slovensko čoraz častejšie.
„Veľmi úzko to súvisí s extrémnymi zrážkami. To znamená zrážky, ktoré sa objavia na veľmi malom území vo veľkej intenzite. Dochádza ku veľmi silnej koncentrácii vody, ktorá nie je zadržiavaná v krajine. Jednak výrubom, jednak zastavaním území, a keď príde taká intenzívna búrka, tak samozrejme sa voda vylieva,“ vysvetlil Barabas.
Ako ďalej poznamenal, klimatické zmeny môžeme sledovať aj na Východnom Slovensku, a to napríklad v povodí Bodvy, kde teplota naozaj stúpla o 1-1,2 stupňa za posledných 30-40 rokov.
„Na druhej strane tým, že je to na okraji Slovenského krasu, ktorý absorbuje dosť veľké množstvo vody, a tá sa objavuje v podzemí, tak v mesiaci august dochádza k vysychaniu vody. Ďalším problémom, ktorý sa objavuje v povodí Bodvy je ten, že maximá zrážok sa posúvajú z obdobia jún na júl,“ prezradil odborník.
Musíme sa spamätať
Uzatváranie dohôd medzi jednotlivými krajinami, akou je napríklad aj Parížska zmluva, je pre klímu veľmi dôležité. Podľa Barabasa má Parížska dohoda veľký význam, pretože nejakým spôsobom alarmuje a dáva dohromady celý svet, aby pristúpil k riešeniu tohto kľúčového problému.
„Ak nebudeme tento problém riešiť, tak nás to môže postihnúť. Aj keď nerád to hovorím, ale populácia rastie, množstvo pôdy, ktoré sa dá využiť klesá. Extrémnym obrábaním a intenzívnym využívaním pôdy zhoršujeme jej stav. Ak sa nespamätáme, kľudne sa môže stať, že dôjde k ďalšiemu celosvetovému konfliktu,“ upozornil Barabas a dodal, že medzi päticu najväčších znečisťovateľov ovzdušia patrí USA, Čína, Rusko, India a Japonsko.
Autor: RÁDIO KOŠICE