Aký je váš najväčší sen?

Máme tu Vianoce. A ja som si pred nimi naložila celkom slušne. Nie šalát, ten si dám až dnes. 

Najprv som sa stretla s Jurajom, ktorý v Košiciach predáva pouličný časopis a prakticky ostal na ulici, aj keď má teraz dočasné riešenie. Celý čas plakal. A ja s ním. A viete čo bolo na tom rozhovore najkrajšie? Že bol úprimný, nenadával na systém, na zákony ani papalášov, nevinil nikoho, iba seba, lebo presne vie, kedy a ako zlyhal. A aj za to pykal.

Potom sme robili reportáž z väznice, kde som len mlčky sledovala ľudí v modrom, ako sa pri Tichej noci stískajú, ale len tak, aby to nebolo priveľmi vidieť. Mali v očiach takú zvláštnu prázdnotu. Všetci sme boli nad vecou a tvárili sa, že to tu dobre poznáme, že je to najbežnejšia reportáž sveta. Ale je to rešpekt a ja sa na hrdinku hrať nebudem. (Odľahčím to a poviem, že hneď večer som si skontrolovala všetky daňové priznania, účty a myslela na to, ako mi jeden väzeň povedal, že má normálnu prácu, rodinu a všetko si poctivo platí, len mu premenili podmienku a je za mrežami. Jeho odkaz? Nerobte hlúposti ľudia, nestojí to za to.)

Všade naokolo sa v týchto dňoch inenzívne pýtam môjho okolia, aký je váš najväčší sen? Všetci sa zasmejú a nikto nič nepovie. Skúste si to, len tak, či dostanete odpovede. Túto otázku som položila aj na sociálnych sieťach. Petra mi napísala, že splatiť hypotéku skôr, ako za 30 rokov, Johny, že si chce zahrať so svojou kapelou DEAL na festivale Grape. 

Lenča túži len po skončení strednej školy, Dagmar napísala, aby boli ľudia milí. Braňo, že jeho najväčším snom je stretnúť Kiwu . Odpadla som, splníme? Aneta zareagovala tiež a doplnila, že chce vyhrať 200 000 tisíc eur, celkom ma zaujalo, že presne vie, koľko Jánov sen je pozrieť sa do sveta, dokonca spomína New York, Peterburg či Havanu. Rovnako však dodal, že sú všade nepokoje.

Na moju otázku zaregovala aj Gabika, ktorá napísala: aby som bola zdravá a už sa nikdy nemusela vrátiť na onkológiu. Všetkým želám hlavne zdravie, lebo je vzácne.

Juraj bez domova mi povedal, že jeho najväčším snom je nájsť si zamestnanie. Milan sediac v cele v Prešove, hovorí, sloboda. Nevidiaca Miška mi v relácii Na východe niečo nové povedala, že jej snom je hrať v divadle. Nie vidieť, nie kupovať si drahé veci, ale postaviť sa na dosky, ktoré znamenajú svet a hrať v skutočnom predstavení. Moje štvorročné krsňa si želá ďalšieho Ponyho (k tým tridsiatim). Vravím si, je len dieťa, je normálne že zmýšľa materiálne, nebuď náročná, Kiwa. O hodinu ma však dojme tým, ako pod stromček dáva svojho Ponyho, aby bol Ježiško šťastný, keď donesie darčeky. Ok, môže byť. Nič nie je stratené. 

Zvianočnieva sa, ja sedím v aute a čakám na zelenú, premýšľam, či je to klišé, že sa ľudia pred sviatkami len zbytočne naháňajú a ponáhľajú. Či je komerčný svet len zásterka toho, čo nás vlastne baví. Alebo len preháňam, bolo to tu vždy, len sa o tom toľko nehovorilo. A nestálo sa na výpredaje... ale na mandarinky. Kým si tak zamyslene sedím v tom aute, vytrúbi ma ženská vo vozidle, do ktorého by pokojne vošlo to moje, a možno aj vaše. Dôvod? Veď už presne mikrosekundu mám zelenú a ja stojím! Super. Odpovedala mi na moju otázku. Ďakujem. 

A aby som sa vrátila k tej svojej, aký je môj najväčší sen? Cestovateľská duša síce nespí nikdy, ale teraz je to jednoduché. Aby som bola s rodinou, ktorú nebudú kváriť žiadne tiaže, a aby sme boli všetci zdraví. Patetické? Úprimné. A to prajem aj vám. Tak šťastné a veselé.

Kiwa

Kiwa je moderátorkou a redaktorkou Rádia Košice, a to už niekoľko rokov. Kreatívna, trošku strelená, miluje cestovanie, svoju rodinu a priateľov, nemenej svoju prácu. Blogy, ktoré si z času na čas môžete prečítať na Košice Online sú jej publicistickým príspevkom, subjektívnym pohľadom na svet, ktoré je dôležité odčleniť od redakčnej činnosti, ktorej sa venuje pod svojím klasickým menom, nie prezývkou. Jej blogy si môžete prečítať v rubrike Vašimi očami.Posledný napríklad aj tu. Ak by ste mali akékoľvek podnety, Kiwu nájdete na kiwa@radiokosice.sk