Premýšľam, či to bolí, či to spôsobuje stres, prípadne alergické reakcie. Dokáže to uraziť, znížiť úroveň, obťažuje to? Alebo som asi staromódna, zdraviť sa dnes je asi out. U vás je to ako?
Všímam si to dlhodobo. Ľudia vstupujú do miestností, obchodov, lekární, na pracovisko a zabudnú (nevedia) sa pozdraviť. Večná optimistka - fakt zabudnú? Alebo nechcú? Som asi čudná, ak si myslím, že je to slušné. No skutočne mám dodnes v hlave, ešte z detstva, že ak vstúpim do miestnosti, pozdravím sa. Ja sa zdravím ešte aj vo výťahu. Akurát v tej ajťackej firme, čo sídli neďaleko, na mňa divne pozerajú, lebo vo výťahu poviem dobrý deň a oni si tam zo zásady tykajú. Tu som asi za trapku.
Ale naspäť k veci, minule som stretla jednu známu, aj som sa nadýchla, že sa idem pozdraviť, i vyfúkla som nenápadne do priestoru. Trošku trapas. Odvrátila tvár. Stalo sa to hneď niekoľkokrát, sú také vďačné masovky, kde stretnete aj ľudí, čo ste nevideli roky rokúce. Rozmýšľate, či ste s tými ľuďmi zažili nejaký konflikt, či niekto niekomu niečo povedal a také tie, viete. Veľmi podstané veci, ktoré riešime, keď nemáme vlastné problémy.
A čo taký pozdrav počas turistiky? Zvyknete sa skupinke oproti pozdraviť? Tiež sa nám už stalo, že sme priam zborovo hlásali dobrý deň, staršie ročníky nás niekedy predbehli, mladšie sa často ani len neunúvali. V takom Španielsku je vždy niektorá z nás "Hola" :-) Aj preto ma táto krajina baví, lebo ľudia, čo sa registrujú aspoň vizuálne, prípadne sa stretnete s predavačkou, na ulici, v hoteli, na pláži, poviete si Hola a pridáte úsmev. Ten sa ale u nás nenosí. O tom som písala, nie tak dávno aj tu.
Prechádzam nenápadne od náhodného zdravenia sa tam, kde sa to patrí, k zdraveniu sa ľudí, ktorí sa odniekiaľ poznajú. Viete, čaja zo školy, známa, i keď chodila o ročník vyššie, chlapec, čo si ho pamätáte zo študentskej brigády, kamarát vášho dobrého kamaráta, sused vašej kolegyne. Všetci točia hlavu ako slnečnica za slnkom, len ja som ten mrak, a zdá sa, že slnečné lúče žiaria na druhej strane.
A tak som si to začala všímať. Najčastejšie finty známych neznámych:
- Pozerám do telefónu
- Práve som sa rozhodol otočiť si hlavu a presne na druhú stranu, dokonca sa mi zdá, že niektorých až sekne v krku, ale tvária sa, že nič
- „Odbehlo mi dieťa“
- „Uteká mi pes“
- Si trápna, Kiwa, tebe sa nezdravím...
A takto by som mohla pokračovať... Ale nebudem. Naivne si myslím, že pozdraviť sa, je slušné. A nehovorím, že sa máme na košickej Hlavnej vzájomne všetci pozdraviť. To by inak mohlo byť vtipné. Ale nebol by tento svet pozitívnejší? Len sa tak nad tým zamýšľam... Či to bolí, či to spôsobuje stres, prípadne alergické reakcie. Dokáže to uraziť, znížiť úroveň, obťažuje to? Alebo som asi staromódna, zdraviť sa dnes, je asi out? Nuž, u nás taká obyčaj.. a u vás aká? Dajte vedieť :-)
Pozdravujem, priatelia!
Kiwa
Kiwa je moderátorkou a redaktorkou Rádia Košice, a to už niekoľko rokov. Kreatívna, trošku strelená, miluje cestovanie, svoju rodinu a priateľov, nemenej svoju prácu. Blogy, ktoré si z času na čas môžete prečítať na Košice Online sú jej publicistickým príspevkom, subjektívnym pohľadom na svet, ktoré je dôležité odčleniť od redakčnej činnosti, ktorej sa venuje pod svojím klasickým menom, nie prezývkou. Jej blogy si môžete prečítať v rubrike Vašimi očami. Posledný napríklad aj tu. Ak by ste mali akékoľvek podnety, Kiwu nájdete na kiwa@radiokosice.sk