Po nedávnych konfliktoch spôsobených okolo odstraňovania konfederačných sôch napísal denník New York Times o Európe, ktorá problém s odstraňovaním sôch dobre pozná.
150 rokov po konci občianskej vojny má Amerika množstvo konfederačných pamätníkov a sôch v krajine. Podľa niektorých je to spomienka na historickú udalosť, ktorú si treba pripomínať, pre iných prežitok rasistických symbolov a spomienka na otrokársku spoločnosť Ameriky.
Konfederačná vlajka už bola v USA zakázaná a vyhlásená za prejav rasizmu. USA momentálne čelí problému sôch, ktorých mnohí žiadajú odstránenie, zatiaľ čo pravicovo zmýšľajúci obyvatelia stoja za tým, aby sochy zostali na svojom mieste.
Podľa New York Times si Európa súčasným americkým problémom s odstraňovaním sôch už niekoľkokrát prešla. Ako príklad uvádza Poľsko, kde sa v posledných rokoch odohrával boj o odstránenie sovietskych pamätníkov, sôch a názvov ulíc. V júni tohto roka schválil poľský parlament novelu zákona o zákaze propagovania komunizmu.
V Českej republike boli po prvej svetovej vojne najprv odstránené sochy Habsburgovcov a nahradili ich sochami nových československých demokratov ako Tomáš Garyk Masaryk. Komunisti sochy Masaryka odstránili, no po páde systému sa jeho sochy vrátili do miest a dedín. V obci Holešov bola socha T. G. Masaryka odstránená a znovu postavená päťkrát.
Na Slovensku sa najväčšie spory vedú okolo vojnového vodcu Jozefa Tisa. Aj keď sa väčšina slovenského obyvateľstva pamätníkom Tisa vyhýba, má v našej krajine svojich sympatizantov a malá dedina Čakajovce vztýčila vlastný panteón postáv slovenskej histórie s Tisom v strede.
Mnoho sôch v USA, ktoré momentálne spôsobujú rozruch, má byť premiestnených alebo zničených po tom, ako počas protestu proti pochodu belošských nacionalistov v meste Charlottesville narazila dodávka do protestujúceho davu.
Zdroj: TASR/CNN