Anglické slová sa učia z počítačových hier a filmov

Skanzen, tundra či sauna – všetko sú to cudzie slová, ktoré sa v slovenčine rokmi udomácnili. V súčasnosti by už len málokto uveril, že ich pôvod siaha až do severských jazykov. Podľa profesorky Daniely Slančovej z katedry slovenského jazyka Prešovskej univerzity žijeme tak rýchlo, že sa to odráža aj v jazyku.

„Všeobecne platí, že ak si život vyžiada nejaké nové slovo, nové pomenovanie, tak sa aktivizujú jednotlivé vrstvy jazyka. Buď si slovo vymyslíme alebo sa siahne po nejakom slove, ktoré drieme na okraji slovnej zásoby a revitalizuje sa,“ načrtla Slančová a dodala, že niektoré slová sa preberú z iných jazykov.

Najčastejšie z angličtiny, keďže ide o celosvetový jazyk. Badateľné je to najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí si anglické slová osvojujú aj v bežnej komunikácii. Väčšinou sú to frázy z počítačových hier, filmov či piesní.

Podľa Slančovej je to jeden z globalizačných javov v ekonomickej, obchodnej, technickej, kultúrnej, i športovej sfére. Dôvod je vraj veľmi prozaický. Angličtina bola jednoducho v správny čas, na správnom mieste.

Slovenčina má vo svojej slovnej zásobe slová z vyše 40 jazykov sveta. Pri preberaní nových slov si používatelia so slovom vždy poradia. A to tak, že sa napríklad už nevyslovuje podľa fonetických zásad angličtiny, ale prispôsobuje sa jeho výslovnosť.

Postupne tak preniká aj do systému nášho jazyka. To znamená, že začíname slovo skloňovať. Vhodným príkladom sú slovíčka z počítačovej oblasti ako resetovať, mailovať či checknúť.

„Sú to aj veľmi exkluzívne jazyky, čínština, perzský jazyk, turečtina alebo aj také exkluzívne slová z európskych jazykov ako je švédčina, napríklad skanzen alebo fínčina, napríklad tundra alebo sauna. To sú pôvodom fínske slová, ktoré ale úplne bežne fungujú v našom jazyku,“ prezradila slovenská jazykovedkyňa.

Niektoré slová vstupujú aj do takzvaných hybridných slovensko-anglických spojení. Napríklad slovné spojenie „nástenkový tender“ je spojenie slovenského a anglického slova. Mnohé prebraté slovíčka potom fungujú tak, že na ne v slovenčine máme len veľmi zložité pomenovanie.

Podľa Slančovej aj vzdelaný človek v angličtine má niekedy problém porozumieť týmto slovám. Anglické výrazy totiž vsúvame do viet aj vtedy, keď nemusíme. Ona sama si všíma ženské časopisy, v ktorých sa vyskytuje množstvo anglicizmov.

Tak, ako ich preberáme, niektoré aj odsúvame bokom a nahrádzame ich inými pojmami. V tomto zohráva rolu praktickosť, ale aj móda. A to doslova. Napríklad hovorové pomenovanie šortky sú synonymum viacslovného pomenovania krátke nohavice.

„Dnes už tie šortky možno fungujú menej a namiesto toho, aspoň ako ja to pozorujem, funguje pomenovanie kraťasy. Tam ten súboj slov ako keby anglicizmus prehrával oproti slovenskému slovu,“ vysvetlila profesorka.

Prípadne sa prejaví aj originalita Slovákov. Napríklad gólman je v našej športovej terminológii pomerne bežný. V angličtine však nejestvuje, a brankárovi sa nepovie inak ako golekeeper.

Každopádne trend je nastavený tak, že dnešné deti vedia po anglicky lepšie, než dospelí v ich veku. Môže za to aj špeciálna metóda, ktorá nechýba na viacerých základných školách. Ide o metódu medzipredmetových vzťahov, kde sa učí po anglicky.

„Je to moderný štýl učenia, pre žiakov je to taká hravejšia forma, pretože prispeje to k motivácii. Je to pre nich zaujímavejšia hodina, lebo zrazu robia niečo iné, ako robili zvyčajne. Zároveň rýchlejšie si zapamätajú tie slovíčka, ktoré sa naučia,“ ozrejmila učiteľka angličtiny Martina Pappová zo Základnej školy Požiarnickej v Košiciach.

Metódu používajú prakticky vo všetkých ročníkoch. V prvom ročníku vie učiteľ anglický jazyk použiť do akéhokoľvek predmetu, na druhom stupni ju majú zakomponovanú do všetkých cudzích jazykov.

Učiteľka anglického jazyka hovorí, že vidieť veľký rozdiel medzi žiakmi, ktorí sa už angličtinu učili predtým, a ktorí sa ju neučili. Čo sa týka druhého stupňa, žiaci sa vraj často nepýtajú na veci, ktoré ich zaujímajú pomimo angličtiny. Nemajú vraj taký záujem rozširovať svoje vedomosti nad rámec látky, ktorú ich učia v škole. Čo je v konečnom dôsledku škoda.

Autor: KOŠICE ONLINE