Baví ma písať o vraždách, s úsmevom tvrdí začínajúca slovenská spisovateľka Katarína Holetzová

SlovenskoĽudsKE

Vyrastala v rodine policajta a právničky, prednáša na vysokej škole a pôsobí ako literárna publicistka. Katarína Holetzová okrem toho píše kriminálne príbehy zasadené do prostredia slovenského vidieka, ktoré spája postava netypického detektíva Reného Juhasza.

Môže byť na Slovensku človek povolaním len spisovateľ?

Určite sú ľudia, ktorí sa tým živia, vždy je to vec predaja. Keďže ich zopár na Slovensku je, tak sa to určite dá. Mojím „primárnym zamestnaním“ je pôsobenie na Paneurópskej vysokej škole na Fakulte masmédií, kde vyučujem v rámci doktorandského štúdia. Ak by som nemala túto prácu, písať by som mohla len za predpokladu, že by som sa dobre vydala. Čo sa mi aj podarilo, ale nie až tak, aby som mohla sedieť doma a písať.

Momentálne je medzi čitateľmi veľmi obľúbené severské krimi. Podľahli ste aj vy tomuto fenoménu?

Severské krimi je novodobým fenoménom, ktorý je vo svete veľmi rozšírený, a ja sa musím priznať, že som z tých severských autorov už trochu unavená. V poslednej dobe sa to mierne opakuje, keďže v tom žánri sa dá nájsť istá schematickosť. Čo ma v mojej tvorbe inšpiruje viac, je stará detektívkarská škola, ale už by vyzeralo čudne, ak by v súčasnosti ľudia umierali na otravu strychnínom, takže si cením, že severská krimi udržuje žáner živý.

Dá sa už hovoriť o slovenskej krimi? Má naša krajina potenciál stať sa plodným miestom pre kriminálnu zápletku?

Vyšli mi zatiaľ dve knihy, Smrť prekliatych a Svorka. Smrť prekliatych sa odohráva na slovenskom vidieku. Pochádzam zo Žiliny, tak som knihu lokalizovala do prostredia Kysúc, do imaginárnej dedinky Terovce, ktorá je izolovaná od zvyšku sveta. Je to príbeh vraždy, ktorá z počiatku vyzerá ako nehoda. Počas osláv letného slnovratu uhorí zaživa žena. Mŕtvych pribúda a z nehody sa stáva plánovaná séria vrážd. V tejto knihe som predstavila svojho hlavného hrdinu Reného Juhasza, ktorý je na prvý pohľad netypickým detektívom. Je ťarbavý, zbabelý a určite nie je typom muža, ktorý sa vrhá do nebezpečenstva. Napriek tomu je veľmi inteligentný a nechýba mu logické myslenie. Je ryšavý a má maďarský prízvuk, čo ho na severe Slovenska odlišuje od zvyšku obyvateľstva. Myslím že tieto protikladné vlastnosti z neho robia zapamätateľného hlavného hrdinu.

S týmto hrdinom pokračujem aj v druhej knihe. Jej nosnou témou sú detskí špióni. Vraždy sa tentokrát odohrávajú v starodávnom kaštieli, ktorý v minulosti slúžil ako detská ozdravovňa. Legendy hovoria o tom, že za bývalého režimu tam vychovávali detských špiónov. Kniha je popretkávaná denníkmi troch chlapcov, ktorí boli súčasťou ozdravovne.

Foto
Katarína Holetzová vyrastala v rodine policajta a právničky / holetzova.com

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu? O okultných vraždách a detských špiónoch človek nepočúva každý deň.

Teória ohľadom detských špiónov rezonovala pred niekoľkými rokmi v médiách. Vtedy so svojím príbehom vystúpil muž, ktorý o tom napísal aj knihu. Jeho teória bola popretá, no v Rumunsku sa zistilo, že takáto sieť detských špiónov naozaj existovala. Čo sa týka prostredia slovenského vidieka, považujem ho za veľmi inšpiratívne. Lesy popretkávané starými osadami a opustenými chatrčami na mňa pôsobia mysteriózne a veľmi tajomne. Takisto ma fascinuje slovanská mytológia. Prekvapilo ma, že máme na Slovensku ľudí, ktorí sa jej odborne venujú. Podnet pre knihu o rituálnych vraždách prišiel vtedy, keď som zistila, že niekoľko vyššie postavených osôb sa schádza po víkendoch a vyznáva tieto božstvá. Väčšina postáv v mojej knihe je vymodelovaná podľa skutočných osôb, ktoré poznám. Rada sledujem ľudí, ich mimiku a správanie. Ale snažím sa nikoho presne „neskopírovať“ skôr sú to útržky viacerých ľudí. Rovnako pracujem aj s prostredím. Oblasti popisované v knihe som často niekde videla a prispôsobila si ich do svojho fiktívneho sveta.

Čo bude ďalej s postavou Reného Juhasza? Čakajú ho ďalšie kriminálne zápletky?

Renému by som veľmi rada venovala ešte aspoň jednu knihu. Bola by som rada, ak by vyšla na jeseň. Určite chcem pokračovať v písaní a verím, že sa ešte stále mám v čom zlepšovať. Momentálne mi vyhovuje kriminálny žáner. Kriminálna literatúra si podľa mňa vyžaduje precízne plánovanie, aby to v závere dávalo logiku. Rada si vo voľnom čase prečítam aj niečo mimo kriminálneho žánru ale baví ma písať o vraždách. Necítim sa na to, aby som písala viacgeneračné romány alebo ságy.

 

Autor: MARTIN MAJDÁK

Komentáre