Bol som na Košice Runway Run

KošiceVašimi očami

Košický beh po vzletovej dráhe je naozaj pre všetkých. Dôkazom toho sú aj vaše reakcie, ktoré nám posielate.

Foto

Bol som na Košice Runway Run. Runway Run je beh po pristávacej dráhe. Pretože runway je pristávacia dráha a run je beh. Všetko po anglicky, ako inak. Nie je to pre mňa samozrejmosť zúčastňovať sa bežeckých pretekov. Ale bol som tam a bežal som. A páčilo sa mi to, dokonca tak, že o tom píšem. Píšem a hodnotím, napriek tomu, že nie som odborník na bežecké preteky. Hodnotiť niečo, v čom sa človek nevyzná, je v našich končinách rozšírenou, módnou zábavou. Ale moje hodnotenie je kladné, takže dúfam, že nevadí, že som laik.

Príťažlivé dejisko, bezproblémové parkovanie, všetko na svojom mieste, prehľadné a dostupné, množstvo dobre naladených ľudí, hluk ako v lisovni – ibaže rytmus pracujúcich strojov bol šikovne nahradený rytmom dobrej hudby, proste paráda. Stretol som tam aj niekoľko kamarátov a kolegov (obe kategórie sa navzájom nevylučujú). Boli aj selfie. Aj súťaže. Aj možnosť občerstvenia. Aj dron. Aj dostatok záchodov.

Už sa dostávam k behu. Predchádzala mu dynamická rozcvička. Dobrá rozcvička, ibaže ja som k nej pristupoval opatrnejšie, aby som nebol už pred behom príliš zadýchaný. To by som nemohol použiť svoju osvedčenú taktiku. Ja totiž ešte nemám smart hodinky a pri behu si stále spievam, pískam, hmkám nejakú pesničku. Osvedčilo sa mi to. Vďaka pesničke nemôžem prepáliť tempo behu, pretože, keby som začal fučať ako kompresor, spev by bol preč. Pesnička mi tiež pomáha držať správny rytmus dýchania. Je to dôležité. Nedýchať, prípadne dýchať zle, nevedie k ničomu dobrému. V neposlednom rade je spievanie pri behu skvelé v tom, že keď vás predbieha nejaký udychčaný bežec, berúci svoj beh ako poslanie a počuje, že si pri behu pospevujete, poriadne ho to nasss… Ešte účinnejšie je, keď  pospevujúc si prebehnete iného bežca (aj to sa mi už stalo, ale len zriedka). Ja sa totiž pri behaní neorientujem na výkon, ale na zážitok. Nie je pre mňa dôležité, ktorý v poradí skončím a s akým časom. Hlavné je, že zvládnem prebehnúť celú trať (so spevom), že som v príjemnej spoločnosti a že sa zabavím. Bazírovať na čo najvyššom výkone by pre mňa ani nebolo rozumné. Je to príliš namáhavé a je potrebná dlhodobá príprava. Svojím uvoľneným prístupom sa snažím zmeniť šport z driny na príjemnú zábavu plnú dobrej nálady a vtipnej konverzácie, bez akejkoľvek stopy antagonistického vzťahu k ostatným účastníkom podujatia. Možno práve toto raz bude môj skromný vklad k svetovému kultúrnemu dedičstvu. Pre tento konkrétny beh som použil staručkú pesničku skupiny Wings – Mull of Kintyre. Je to hudobný klenot a pre moje tempo behu vyhovuje aj jej rytmus, ide o baladu.

Z môjho postoja vyplýva, že som bežal kratšiu, päťkilometrovú trať. Myslím, že pre kategóriu ľudí, ktorých označujem ako ja a mne podobní, to stačí. Trať som prebehol bez ujmy na zdraví a na nálade, vďaka jej jednoznačnému označeniu som nezablúdil. Po dobehnutí do cieľa som však bol celý mokrý. Manželka (bežala tiež), ktorá ma už čakala v cieli, mi povedala, že to preto, že pršalo. Akceptoval som to zdôvodnenie, malo logiku. Aj preto, že som si všimol, že aj iní bežci boli v podobnom stave ako ja.

Keďže sme boli totálne premočení, zabehli sme do auta, kde sme mali pripravené suché veci, že sa prezlečieme. Už presne neviem, čo som v zarosenom aute, do ktorého vôbec nebolo vidieť, svojej žene navrhol, keď sme zo seba zvliekli mokré oblečenie. Pamätám si ale, že povedala: „tu a teraz rozhodne nie“. Z formulácie jej postoja jasne vyplynulo, že s predmetom môjho návrhu sa dokáže stotožniť, iba sa kriticky stavia k miestu a času jeho výkonu. Budem si musieť spomenúť, o čo vlastne šlo.

Potom, keď sme mali na sebe suché veci, sa už nič ďalšie neodohralo. Šli sme domov – bolo už dosť neskoro, bolo mrcha počasie a ešte sme nekŕmili psa. Ale na budúci rok prídeme zas.

 

RUBRIKA VAŠIMI OČAMI JE PUBLIKOVANÁ BEZ NOVINÁRSKEHO ZÁSAHU. Vyjadruje názory, postrehy a postoje našich čitateľov, dáva priestor ľuďom, ktorí chcú širokej verejnosti prostredníctvom blogov povedať viac o tom, čo ich zaujíma, baví, trápi, hnevá. Jej predchádzajúce blogy si môžete prečítať v rubrike Vašimi očami. Redakcia KOŠICE ONLINE tému nespracovala spravodajsky, nekontaktovala dotknuté strany ani kompetentných. Ponúkame tento doslova „nedotknutý“ text, ktorého autorom je náš čitateľ Jozef.

Ak máte rovnako chuť napísať o svojom živote, skúsenostiach, radostiach i zážitkoch, budeme radi, ak sa ozvete na redakcia@kosiceonline.sk, ďakujeme. 

Komentáre