Útočník Michal Chovan doviedol hokejistov HC Košice druhýkrát v pozícii kapitána k majstrovskému titulu. Sezóna, v ktorej boli „oceliari“ hlavný favorit na titul, nebola pre Košičanov jednoduchá, no napokon naplnili najvyššie ambície. Podľa Chovana sa v rozhodujúcom zápase finálovej série proti Nitre ukázal charakter tímu, ktorý sa nevzdal ani za nepriaznivého stavu.
Siedmykrát v histórii sa o titule majstra Slovenska rozhodovalo v siedmom zápase finálovej série. Iba druhýkrát však takýto duel dospel do predĺženia a opäť sa tak stalo na košickom ľade. Zatiaľ čo v roku 2012 Libor Hudáček zo Slovana zarmútil Steel arénu víťazným gólom, tentoraz ju Danick Martel rozjasal využitou presilovkou, ktorá odštartovala majstrovské oslavy.
"Je to najlepší pocit na svete," vystrelili emócie z kanadského útočníka. "Ani neviem ako som ten gól strelil. Viem, že som vypálil, ale potom prišla čiernota. Emócie boli jednoducho neskutočné. Som šťastný za tím i fanúšikov. Bola to ťažká sezóna, počas ktorej sme mali množstvo zranení. Boli lepšie i horšie chvíle, ale stále sme držali pohromade.“
Víťazstvo 5:4 po predĺžení sa nerodilo jednoducho, Košičania prehrávali s Nitrou 1:3 aj 2:4. Napokon však tri využité presilovky dodali domácim sebavedomie a tí nedopustili historický finálový obrat z 1:3.
„Zvíťaziť gólom v predĺžení siedmeho zápasu - nič viac si človek nemôže priať. Tie emócie, ktoré teraz prežívam, sú neskutočné,“ uviedol Chovan. Košický kapitán stál za svojím tímom aj v zložitejších fázach sezóny, vrátane play off sérií, v ktorých nie vždy išlo všetko podľa predstáv. Napokon však Košičania zdolali Trenčín i Zvolen 4:2 na zápasy a dokázali si poradiť aj s obhajcom majstrovského titulu Nitrou, ktorú vystriedali na extraligovom tróne. „Od začiatku sezóny som hovoril o charaktere mužstva. Ten sa ukázal aj v siedmom zápase, v ktorom sme prehrávali 2:4. Dotiahnuť vo finále na 4:4 nie je jednoduché a ani to potom zvládnuť v predĺžení. Ďakujem celému mužstvu, klobúk dolu,“ konštatoval Chovan.
Dôležité góly na 3:4 a 4:4 strelili Tomáš Zigo a Patrik Rogoň, ktorí potvrdili, že nebezpečné boli všetky formácie Košičanov. Ich presné zásahy dodali tímu sebaistotu a košických hráčov hnala vpred aj väčšina z vypredanej Steel arény. „Stále sme verili, že sa to podarí. Keď sme sa dostali k päťminútovej presilovke a hneď sme dali gól, tak sme vycítili vnútornú silu. Tá sa ukázala v najlepšej možnej chvíli,“ povedal obranca Jakub Ferenc.
Tréner Dan Ceman netajil emočnú vypätosť. „Mentálne som zdevastovaný, ale zároveň veľmi hrdý na chalanov. Bol to najzaujímavejší zápas, od kedy sa pohybujem v hokeji. Doteraz nikdy som taký vypätý zápas nezažil. Bláznivý duel. Ukázali sme charakter, podali neskutočný výkon, hoci sme boli pod tlakom, dokázali sme výsledok otočiť. Vďaka patrí aj divákom, ktorí boli za nami. Som super pyšný na chalanov a na všetkých, ktorí sa o tento úspech zaslúžili.“
Marek Bartánus sa osamostatnil na čele rekordérov slovenskej extraligy po tom, čo získal už svoje siedme prvenstvo. Po zápase priznal, že o ceste za ním mal inú predstavu, nakoľko v play-off nastúpil iba do dvoch zápasov a v rozhodujúcom chýbal.
„Človek niekedy niečo dostane inak, než ako si to predstavuje a ako to má vysnívané. To sa stalo dnes mne. V zápasoch, v ktorých som nastúpil, som sa snažil podať čo najlepší výkon. Myslím si, že som bol platný hráč a mám čisté svedomie. Ten siedmy titul mi už nikto nikdy nevezme. Som na to hrdý. Rovnako som hrdý aj na mojich spoluhráčov, ktorí to zvládli v siedmom finálovom zápase, v ktorom prehrávali dvakrát o dva góly. Nie je to jednoduché, sám som to párkrát zažil,“ poznamenal Bartánus.
V období, keď napriek snahe chýbal v zostave košického tímu, mu pomohli najbližší: „Som hrdý a vďačný za moju rodinu, ktorá ma držala v najťažších chvíľach. Ako pre staršieho hráča to pre mňa nebolo jednoduché." Ani Bartánusovi sa počas základnej časti nevyhli zdravotné problémy, no aj počas absencie chodil na zápasy a žil s tímom. Napokon odohral v základnej časti 16 zápasov s bilanciou dva góly a asistencia. V siedmich dueloch play off nazbieral päť bodov (4+1). Viac než osobné štatistiky ho zaujímal tímový úspech, vďaka ktorému sa stal novým rekordérom súťaže. „Rozhodla šírka kádra, aj keď v play off sa nedialo veľa zmien. Keď sme mali počas základnej časti veľa zranených, tak mal tréner kam siahnuť. To bolo dôležité,“ poznamenal Bartánus.
Po tom, čo v roku 2023 získal svoj šiesty titul, bol na pozícii slovenského rekordéra spoločne s bývalými útočníkmi Matejom Češíkom a Richardom Kapušom. Od utorka je už osamotený na prvom mieste. Na šiesty titul zároveň dosiahol jeho spoluhráč Radek Deyl, ktorý ho ešte môže vyrovnať i prekonať. „Ak na tom bude niekto tak, že ma môže prekonať, tak mu budem priať. Rekordy sú na to, aby sa prekonávali,“ netajil Bartánus. V súvislosti s 38-ročným krídelníkom sa naskytá otázka o jeho ďalšej hokejovej budúcnosti. „Korčule na klinec ešte nevešiam, to viem určite. Teraz si potrebujem oddýchnuť spoločne s rodinou, pretože uplynulé obdobie nás stálo veľa síl. Potom, keď budem v pokoji, tak urobím rozhodnutie o mojej budúcnosti spoločne s mojou rodinou,“ uviedol Bartánus.
Unikátny historický zápis dosiahol aj obranca Radek Deyl, ktorý získal šiesty majstrovský titul s materským klubom.
„Nakročil som do histórie, „Berty“ je už jej lídrom. Je to klubová legenda a pokiaľ bude zdravý, bude hrať,“ tešil sa spoločne s Bartánusom Deyl. Tohtoročnú cestu za pohárom označil za jednu z najťažších. „Sezónu sme začali vonku, prerábal sa štadión. Dlho sme sa držali na čele tabuľky, napokon sme to neudržali. S Trenčínom nám séria nevychádzala, podobne aj so Zvolenom. Zakaždým sme však ukázali charakter. Nitra nám to vyrovnala z 1:3 a v siedmom zápase viedla o dva góly po dvoch tretinách. Napriek tomu všetkému sme to zvládli. Tento tím má charakter, individuality a hlavne srdce.“
Zatiaľ čo Bartánus s Deylom patria medzi pravidelných zberateľov pohárov, viacerí členovia kádra HC zažili majstrovské pocity premiérovo.
„Celú kariéru som túžil po tomto neskutočnom pocite. Je to satisfakcia, eufória a nemám slov,“ vyznal sa z pocitov Tomáš Mikúš. „Tento siedmy zápas bol jednoducho šialený. Nemohli sme si želať nič viac, ako získať titul pred domácimi fanúšikmi, po tom, čo sme prehrávali o dva góly. Toto nás však zdobilo počas celej sezóny. Veľa zápasov sme otáčali v tretích tretinách a dokázali sme to aj v ten najdôležitejší moment. Teraz si to užijeme a na maximum pôjdeme aj v oslavách.“
Mikúš sa dočkal premiérového zlata v 31 rokoch, Šimon Petráš o dva roky skôr.
„Vždy som chcel vedieť, aký ťažký je ten pohár. Bol ťažký a takmer som s ním spadol,“ rozosmial sa Petráš. „Celý ten zápas bol niečím šialeným a odzrkadlil celú našu sezónu. Chvíľu sme boli hore, chvíľu dole, ale ukázali sme charakter. Po treťom góle som už veril, že to dáme. Hala ožila a už sme hrali na jednu bránku. Som nesmierne hrdý na celý tento tím a budem si to užívať ešte dlho.“