Predstavuje najstaršie známe podrobné vyobrazenie mesta a predmestí, autorom ktorého je rakúsky nadporučík Johann Nepomuk Chunert spolu so svojimi dvoma kolegami z cisársko-kráľovského bombardovacieho zboru. Ide o kolorovanú litografiu s pomerne rozsiahlou legendou písanou nemecky, so 107 položkami predstavujúcimi dôležité a z nášho pohľadu aj zaujímavé objekty, z ktorých niektoré už nejestvujú.
So stručným popisom môžeme začať od dolného predmestia, kde sa v ľavej časti plánu nachádza dnes už neexistujúci Cintorín sv. Jána Nepomuckého (Stadt Kirchhof), ktorý na pochovávanie slúžil do roku 1852. Bol situovaný vedľa dnešnej Južnej triedy na mieste posledného súčasného vežiaku a parčíku s parkoviskom. Severnejšie od neho sa nachádza v tých časoch známy a obľúbený Hostinec U zeleného stromu, ktorý svojmu účelu slúžil už takmer sto rokov predtým. Zhruba oproti nemu cez cestu sa nachádza niekdajší Meštiansky špitál, dnes Dom pokojnej staroby.
Východne od mesta, v miestach, kde je dnes Mestský park alebo železničná stanica, sa nachádzali zväčša lúky a pozemky konkrétnych šľachtických rodín, zmieniť možno známu záhradu zvanú ľudovo Fišerka (Fischer garten). Preteká tadiaľ mŕtve rameno Hornádu, tzv. Mlynský jarok alebo náhon, na ktorom boli už od stredoveku tri mestské mlyny (Dolný, Stredný a Horný).
Severovýchodne od mesta, v oblasti pri dnešnej Tabakovej továrni (zriadenej v roku 1852), boli mestské lúky (Städtische Weide). V priestore dnešného Námestia Maratónu Mieru bol tzv. Zimmer platz, čo možno voľne preložiť aj ako Tesársky či Stavebnícky „pľac“, priestor a v jeho blízkosti Dobytčí trh (Vieh marckt). Západne od mesta už vidieť splanírovanú plochu po postupnej likvidácii predhradobných násypov a valov, toto miesto je nazvané ako Exercirt platz, teda v podstate cvičisko pre vojakov. Za ním sa už nachádzajú ulice a uličky Stredného predmestia, za ktorým vo svahu Hliníka je Vojenský cintorín (Militaire Kirchhof). Juhovýchodne od mesta, pri ceste smerom do Moldavy a Turne bol Hostinec U zajaca (Gasthaus zum Hasen).
Samotné mesto je ešte obohnané hradbami, aj keď už nie v úplnosti. Pôdorys ulíc sa do dneška takmer nezmenil. Šošovkovité námestie, dnešná Hlavná ulica (Haupt gasse), je preťaté Čermeľským potokom (Czermel bach) vytvárajúcim Insulu, teda ostrov v strede mesta. Tam sa nachádzajú najvýznamnejšie objekty Košíc: od severu je to morový stĺp Immaculata ako pamiatka na morové epidémie, na mieste, kde dnes stojí Štátne divadlo bola budova Reduty s kaviarňou a divadlom uvedené pod č. 340, Urbanova veža, Dóm sv. Alžbety, Kostol sv. Michala a v južnom cípe ostrova stoja dnes už nejestvujúce Dolné kasárne pod číslom 339. Vstup do mesta chránilo niekoľko mestských brán, na severe to bola Horná brána, v jej blízkosti boli Horné kasárne, na juhu Dolná brána, viditeľná aj dnes v podobe múzea. V zakončení Mlynskej ulice bola Mlynská brána, v blízkosti ktorej bola Evanjelická škola a o pár rokov po vzniku tohto plánu tu bol postavený aj kostol. Koniec Hnilnej ulice (Faul gasse, dnes Alžbetinej) tvorila Jozefská brána. Okrem známych sakrálnych pamiatok (kostolov), ktoré aj dnes dotvárajú kolorit Starého Mesta, sú tu napríklad Mestský pivovar pod číslom 172 na dnešnej Poštovej ulici (vtedy Bräu gasse) a v západnej časti Hlavnej ulice sa nachádzal známy Hostinec U zlatej hviezdy (Gasthaus zum Goldenen Stern). Vo východnej časti mesta, neďaleko Katovej bašty sa pod číslom 303 nachádza Mestská väznica označená ako Städtischer Arrest oder Berezinze.
Tento popis obsahuje len malú časť zaujímavých a často už neexistujúcich objektov Košíc. Originál Chunertovho plánu sa nachádza vo viedenskom Kriegsarchive a druhý známy exemplár v maďarskom Hadtörténeti múzeum v Budapešti. V Košiciach máme kópie tohto plánu, ktorý je veľmi dôležitým grafickým prameňom pre štúdium dejín mesta.
PhDr. Richard Papáč