Nie je veľa dátumov v roku, ktoré by svetu priniesli takú kombináciu osobností ako práve 8. január. Tento rok by sa dožili 87, 80 a 75 rokov. Elvis Presley, Stephen Hawking a David Bowie. Aj keď ich vekovo delilo dvanásť rokov, miesto narodenia, pôsobenia aj profesia, niečo veľmi dôležité mali spoločné. Na svojom vrchole sa stali fenoménmi, ktoré navždy ovplyvnili históriu umenia a vedy.
Kráľ rokenrolu
Svetoznámy americký spevák, gitarista, skladateľ a filmový herec Elvis Aaron Presley sa narodil 8. januára 1935 Vernonovi a Gladys Presleyovcom v meste Tupelo v americkom štáte Mississipi do veľmi chudobnej rodiny. Pochádzal z dvojičiek, no jeho brat Jessie Garon zomrel šesť hodín po pôrode a Elvis vyrastal ako jedináčik.
Ako 13-ročný sa s rodičmi presťahovali do Memphisu, kde Elvis vyštudoval strednú školu. Istý čas pracoval ako vodič v spoločnosti Crown Electric. Čoraz viac ho však lákala gitara a hudba. Hudobnú kariéru odštartoval v roku 1953 skladbou My Happiness. Nahral ju v štúdiu Memphis Recording Service, pieseň venoval svojej mame.
Po následnom niekoľkotýždňovom nahrávaní s kapelou pozostávajúcou z Presleyho, gitaristu Scotty Moorea a basgitaristu Billa Blacka uzrela svetlo sveta štúdiová nahrávka That's All Right Mama. Okamžite sa dostala do éteru v Memphise a zaznamenala obrovský úspech.
Samotný Presley bol šarmantnou a okúzľujúcou osobnosťou s osobitým hlasom. Charizmatickým vysokým tenorom, ktorý bol ľahko rozpoznateľný. Zabodoval tiež novým rhythm & bluesovovým štýlom a stal sa jedným z prvých predstaviteľov žánru rockabily, predchodcu rokenrolu, ktorý bol rytmicky zosilneným spojením country a rhythm&blues.
Elvis nahrával ďalšie a ďalšie skladby. V roku 1956 sa dostal na prvú priečku amerického rebríčka s piesňou Heartbreak Hotel. K sláve my významne pomohol plukovník Tom Parker, ktorý vytvoril aj hviezdy ako boli Edd Arnold a Hank Snow. Parker zariadil aby sa Presleyho nahrávacia zmluva predali veľkým hudobným vydavateľstvám Hill & Range a RCA Records v New Yorku.
Elvis Presley začal nahrávať v štúdiách RCA v meste Nashville v Tennessee, kde vznikli hity ako Jailhouse Rock, Always On My Mind, Love Me Tender alebo All Shook Up. V druhej polovici 50-tych rokov minulého storočia bol už Elvis Presley jednou z najväčších atrakcií v Spojených štátoch.
V roku 1958 nastúpil na vojenskú službu v Nemecku, kde sa spoznal s Priscillou Beaulieu, dcérou kapitána amerického letectva. Svadbu mali 1. mája 1967 v Las Vegas. Dňa 1. februára 1968 sa im narodila dcéra Lisa Marie. Manželstvo sa rozpadlo v roku 1972.
Elvis Presley natočil viac ako tridsať filmov, v ktorých stvárnil hlavnú úlohu. Väčšina z nich boli muzikály. V roku 1968 vystupoval naživo v televíznych programoch a na koncertoch po celých Spojených štátoch, najviac však v Las Vegas. V roku 1973 mal Presley prvý koncert s priamym televíznym prenosom s názvom Aloha from Hawai, ktorý videla naraz miliarda divákov, ďalších 500 miliónov ho sledovalo v repríze.
V 70-tych rokoch začal záujem o jeho koncerty postupne upadať. Vysoké pracovné tempo zanechalo na zdraví ikonického speváka vážne následky. Od roku 1977 trávil Elvis väčšinu času vo svojom dome v Gracelande v Memphise. Elvis Presley zomrel 16. augusta 1977 vo veku 42 rokov na infarkt a komplikácie spôsobené dlhodobým užívaním liekov.
Samotný Graceland zostáva však dodnes jednou z najväčších turistických atrakcií v USA. Presleyho albumy a ďalšie artefakty sa stále dobre predávajú. Každoročne sa tam v auguste hrnú davy, aby si speváka uctili pri príležitosti výročia jeho narodenia, ale aj jeho smrti. V sobotu 8. januára by sa Elvis Presly dožil 87 rokov.
Vesmír je konečný
8. januára 1942 sa v univerzitnom meste Oxford narodil svetoznámy britský fyzik Stephen Hawking. Vďaka svojim teóriám o vzniku vesmíru, patrí Hawking k najuznávanejším svetovým vedcom. Poznatky o kozme navyše populárne sprístupnil laickej verejnosti v knižných bestselleroch ako je Stručná história času alebo Vesmír v orechovej škrupinke. Tento rok by sa Stephen Hawking dožil osemdesiatky.
Hawkingovi rodičia sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania počas druhej svetovej vojny. Od roku 1950 žili v mestečku St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú aj strednú školu. Po jeho narodení prišli na svet jeho sestry Mary a Philipa.
Otec chcel, aby študoval medicínu, mladého Stephena ale viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu. Stal sa členom veslárskeho klubu a pre svoju bezprostrednú povahu bol medzi spolužiakmi veľmi obľúbený. V roku 1962 dosiahol bakalársky titul a plánoval svadbu so snúbenicou Jane Wildeovou.
Po niekoľkých pádoch na schodisku Hawkinga vyšetrili lekári a diagnostikovali mu amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), degeneratívnu chorobu motorických neurónov. Pacienti s ňou žijú priemerne dva až tri roky. Jeho choroba však postupovala pomalšie, než sa predpokladalo.
„Keď som mal 21 rokov, všetky moje očakávania klesli na nulu. Všetko, čo sa v mojom živote stalo potom, som považoval za bonus," povedal vedec o tomto období. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie. Od roku 1968 bol pripútaný na invalidný vozík.
V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore. Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú elementárne častice až do okamihu, keď vyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.
V roku 1981 Hawking vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný. Matematicky sa mu to podarilo dokázať v roku 1983. Celosvetovú popularitu mu potom priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času z roku 1988. Napísal ju štýlom, ktorým si získal čitateľov na celom svete. Kniha sa stala celosvetovým hitom, predalo sa z nej desať miliónov kusov.
Stephen Hawking napísal aj ďalšie úspešné publikácie ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005). Od roku 1979 do roku 2009 zastával na Cambridgeskej univerzite post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky. Tento post zastával kedysi aj Isaac Newton.
Vedec počas svojho života postupne ochrnul na celom tele a neskôr stratil aj hlas - po komplikovanom zápale pľúc v roku 1985 musel podstúpiť tracheotómiu. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily.
Charizmatický vedec bol dvakrát rozvedený a zostali po ňom tri deti. Po 26-ročnom manželstve s Jane Wildeovou žil 11 rokov so svojou opatrovateľkou Elaine Masonovou. Stephen Hawking zomrel 14. marca 2018 vo veku 76 rokov. Skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge.
V roku 2014 britský režisér James Marsh nakrútil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything). Svoje poznanie i vzťah k Bohu zhrnul Stephen Hawking slovami: „Boh možno existuje. Ale na to, aby sme vysvetlili vznik vesmíru, sa zaobídeme aj bez neho."
Chameleón Bowie
Ziggy Stardust, Aladdin Sane, Thin White Duke. To je len niekoľko prevtelení britského speváka, skladateľa, gitaristu, saxofonistu a herca Davida Bowieho, do ktorých sa počas svojej kariéry štylizoval. Každé bolo charakteristické špecifickým oblečením, prejavom, správaním a samozrejme originálnou hudbou. Bowieho koncerty boli veľkolepým divadelným predstavením a spevákov nenapodobiteľný výraz umocňovala aj rozdielna farba jeho očí. K rozdielnej farbe očí prišiel Bowie v puberte, keď si zranil ľavé oko, ktorého zrenička mu ostala natrvalo roztiahnutá.
Herecké nadanie predviedol Bowie v snímke Muž, ktorý spadol na Zem (1976), v ktorej stvárnil mimozemšťana. Hlavnú postavu, majora Celliersa, si strihol aj vo filme Veselé Vianoce, pán Lawrence (1983). Agenta FBI si zahral v Twin Peaks (1992), Piláta v Poslednom pokušení Krista (1988), Andyho Warhola vo filme Basquiat (1996), či Nikolu Teslu v Dokonalom triku (2006). V sobotu 8. januára by sa David Bowie dožil 75 rokov.
David Bowie, vlastným menom David Robert Jones, sa narodil 8. januára 1947 v londýnskej štvrti Brixton. Jeho otec pracoval ako úradník, matka bola čašníčka. Mal o desať rokov staršieho nevlastného brata, u ktorého prepukla schizofrénia, tá bola aj príčinou jeho samovraždy.
Bowie začínal v kapelách The Kon-rads a The King Bees. Neskôr bol členom The Manish Boys a The Lower Third. V roku 1965 vydal ešte pod rodným menom singel Liza Jane. Následne si zmenil meno na Bowie, lebo Jones sa volal aj jeden z členov skupiny The Monkees. O dva roky neskôr nahral prvý album s názvom David Bowie, ktorý nebol úplným prepadákom, ale nezaznamenal ani taký úspech ako autor očakával. Utiahol sa do ústrania, koketoval s budhizmom a venoval sa pantomíme.
Na hudobnú scénu sa vrátil v roku 1969 s dnes už kultovou skladbou Space Oddity, podľa ktorej pomenoval aj druhý album. O rok neskôr vydal tretiu nahrávku The Man Who Sold the World (1970) s opäť rovnomenným úspešným hitom. Stihol sa aj prvýkrát oženiť a v roku 1971 sa mu narodil syn. Štvrtým albumom Hunky Dory (1971), s hitmi ako Changes alebo Life on Mars?, sa Bowie etabloval na hudobnej scéne, čo potvrdil v roku 1972, keď sa predstavil ako Ziggy Stardust.
Vydal úspešný glam-rockový album The Rise and Fall of Ziggy Stardust and The Spiders from Mars. Kultový Ziggy zaujal nielen hudbou, ale štylizáciou do pozície androgýnnej bytosti a bisexuála. So sexuálnou identitou sa Bowie pohrával aj ako Aladdin Sane, ktorého charakterizovali vyholené obočie a blesk pretínajúci tvár. Nahral album Aladdin Sane (1973), ktorý obohatil o jazzové klavírne prvky a ešte v tom istom roku vydal štúdiovku coververzií skladieb zo 60. a 70. rokov s názvom Pin Ups.
Legendárny album Diamond Dogs (1974) s hitmi Rebel Rebel, či Diamond Dogs, nahral bez gitaristu Micka Ronsona, čo sa prejavilo surovejším vyznením. Černošskej hudbe vzdal hold nahrávkou Young Americans (1975), po ktorej nasledoval experimentálny album Station to Station (1976), kedy už Bowie vystupoval ako Thin White Duke.
Ten sa zo scény vytratil po odchode Bowieho do Berlína. Tu spevák spoločne s Tonym Viscontim a Brianom Enom pracoval na tvorbe kultových a hudobne rôznorodých albumov Low (1977), Heroes (1977) a Lodger (1979), ktoré tvoria takzvanú Berlínsku trilógiu. S Bowiem v tomto období spolupracoval aj gitarista Robert Fripp, či Adrian Belew zo skupiny King Crimson.
So skladbou Ashes To Ashes z platne Scary Monsters (And Super Creeps) sa v roku 1980 opäť prepracoval na špicu britskej hitparády. V roku 1983 vyprodukoval svoju najpredávanejšiu štúdiovku Let´s Dance s rovnomenným hitom a skladbami ako China Girl, či Modern Love. Po nahrávkach Tonight (1984) a Never Let Me Down (1987), založil kapelu Tin Machine, s ktorou nahral albumy Tin Machine (1989) a Tin Machine II. (1991).
V roku 1992 sa druhýkrát oženil s modelkou Iman Abdulmajid, s ktorou mal dcéru. Rok po svadbe vydal platňu Black Tie White Noise, ktorou predznamenal návrat k hudobným experimentom. To sa naplno odrazilo na ďalšom albume 1. Outside (1995). Spolupráca s Trentom Reznorom zo skupiny Nine Inch Nails sa prejavila na albume Earthling (1997) s hitom I´m Afraid of Americans. Krátko pred príchodom nového tisícročia vydal meditatívnejšiu nahrávku ´hours...´ (1999).
Na počiatku nového tisícročia nahral album Heathen (2002), na ktorom spolupracoval opäť s Viscontim. Spoluprácu s ním si zopakoval aj na štúdiovke Reality (2003), s ktorou sa vybral na turné. To však v roku 2004 zo zdravotných dôvodov nedokončil. Novými skladbami potešil fanúšikov až po desiatich rokoch, keď v roku 2013 nahral album The Next Day. O dva roky neskôr uviedli na Broadwayi muzikál Lazarus, na ktorom sa Bowie autorsky podieľal.
Len málokto tušil, že album Blackstar z roku 2016, bol vlastne rozlúčkou. Už takmer dva roky pred jeho vydaním trpel Bowie rakovinou. David Bowie zomrel 10. januára 2016 v New Yorku, dva dni po svojich 69. narodeninách a niekoľko dní po vydaní Blackstar.
Zdroj: tasr/wikipedia