Počiatky osláv ženy ako darkyne života sa spomínajú už v starovekom Grécku.
Deň matiek sa oslavuje v rôznych krajinách sveta počas rôznych období roka. Aj keď nemá celosvetovo stanovený jednotný termín, jeho podstata zostáva všade rovnaká. Je venovaný oslavám matiek a materstva a ľudia ním vyjadrujú lásku a úctu k ženám – matkám.
V nedeľu 11. mája, počas druhej májovej nedele, si viaceré krajiny vrátane Slovenska pripomínajú Deň matiek a dôležitosť jeho posolstva. Počiatky osláv ženy ako darkyne života sa spomínajú už v starovekom Grécku. Vtedy išlo o slávnosti na počesť božstva Rhey – matky všetkých božstiev a mali formu sviatku oslavovaného v súkromí. Iný charakter mal tento deň v Anglicku. Tu sa v stredoveku vyvinul zvyk, ktorý umožňoval ľuďom vysťahovaným z miesta, kde vyrastali, aby navštívili svoje domovské kostoly a zároveň svoje matky.
„Tento deň pripadal na štvrtú nedeľu kresťanského sviatku Pôstu a dodnes sa nazýva Materská nedeľa (Mothering Sunday). V tom čase bolo bežné, že deti odchádzali z domu za prácou už ako desaťročné, takže to bola príležitosť pre rodiny, aby sa opäť stretli. Odvtedy je štvrtá pôstna nedeľa v Británii Nedeľou matiek,“ uviedla historička a etnologička Katarína Nádaská.
V USA sa rovnako ako vo viacerých európskych krajinách oslavuje Deň matiek každoročne počas druhej nedele v máji. Myšlienka medzinárodných osláv Dňa matiek sa dostala do povedomia na prelome 19. a 20. storočia vďaka Anne Marii Jarvisovej. Táto Američanka chcela vzdať hold svojej matke a obrátila sa v roku 1907 na štátne inštitúcie s návrhom, aby jeden deň v roku venovali oslave matiek.
Na základe Jarvisovej podnetov prvú oficiálnu celonárodnú oslavu Dňa matiek vyhlásil americký prezident Woodrow Wilson v roku 1914. Vzápätí po Spojených štátoch vyhlásili druhú májovú nedeľu za sviatok aj ďalšie krajiny, pričom v Európe sa oslavy tohto dňa uchytili hneď po prvej svetovej vojne.
Deň matiek nemá všade rovnaký dátum. V Maďarsku si ho pripomínajú v prvú májovú nedeľu, v Rusku počas poslednej novembrovej nedele, v Thajsku v auguste a v mnohých arabských krajinách sa Deň matiek slávi v deň jarnej rovnodennosti.
„V Latinskej Amerike sa zase oslavuje o niekoľko dní neskôr oproti USA a v Argentíne až v septembri. V Španielsku a v Portugalsku pripadá na december. V Škótsku si sviatok pripomínajú 26. marca, keď sú obchody plné darčekov pre mamičky,“ priblížila etnologička.
V Etiópii význam matiek a materstva slávia počas Antroshtu. Ide o trojdňový festival, ktorý sa koná na konci obdobia dažďov začiatkom jesene. Keď sa počasie vyjasní, členovia rodiny sa stretnú pri hostine a oslavujú materstvo spoločným spevom a tancom.
V Japonsku sa Deň matiek pôvodne oslavoval 6. marca – v deň narodenia cisárovnej Kódžun. Tradíciu zmenili v roku 1949 a sviatok presunuli na druhú májovú nedeľu. Po ukončení druhej svetovej vojny bol tento deň pre množstvo matiek, ktoré stratili v bojoch svojich synov, obdobím útechy. Tradične sa im k sviatku darúvali kvety, a to najmä klinčeky. Veselší a spoločenskejší charakter osláv má Deň matiek v Mexiku. Každoročne, presne 10. mája, sa vyberú rodiny so svojimi matkami do reštaurácií na romantické obedy alebo večere plné oslavnej hudby.
„V druhú májovú nedeľu oslavujú Deň matiek aj vo Fínsku. Tradičným darčekom pre fínske matky sú kvety a raňajky podávané priamo do postele. Počas dňa navštevujú deti svojich starých rodičov, prípadne si pripomenú blízkych návštevou cintorína,“ objasnila Nádaská.
V bývalom Československu sa stal Deň matiek známejším začiatkom 20. rokov minulého storočia vďaka Alici Masarykovej, dcére prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorá bola známou bojovníčkou za zlepšenie sociálnej situácie a vzdelávania žien. Samotný Masaryk na svoju matku spomínal takto:
„Matka na mňa mala väčší vplyv než otec. Matka bola chytrá a múdra. Matka bola zbožná. Rada chodila do kostola, ale nemala na to čas, pretože musela drieť pre rodinu.“
Počas rokov 1939 – 1945 na Slovensku splynul Deň matiek s Dňom slovenskej rodiny.
„Prvýkrát sa oficiálne oslavoval v roku 1940 a mal rozšíriť pôvodne slávený Deň matiek. Sviatok sa neviazal na pevný dátum, obvykle pripadol na máj alebo jún. Jeho tradičnou súčasťou boli umelecké vystúpenia detí ako spev, recitácie, národné tance a krátke divadelné scénky,“ pripomenula ďalej historička a etnologička.
Sviatok slovenskej rodiny oslavoval ženy – matky ako základ zdravých, bohabojných a mravných rodín, ktoré zaručujú neustály vzrast slovenského pokolenia. Jedny z posledných slávení sa konali v roku 1946.
„Postupne boli v komunistickom Československu a v ostatných postsocialistických krajinách nahradené oslavami Medzinárodného dňa žien. Len v niektorých rodinách sa tradícia májovej nedele udržiavala navzdory oficiálnym nariadeniam vládnucej ideológie. Slobodne sme sa k oslavovaniu Dňa matiek vrátili až po roku 1989,“ uzavrela etnologička.
Na Slovensku je zároveň v súčasnosti špecifickým dňom druhá májová sobota. Od roku 2004 organizuje Únia materských centier v tento deň celoslovenskú kampaň nazvanú Míľa pre mamu. Tradične sa koná v predvečer Dňa matiek a je najväčšou oslavou tohto sviatku u nás.
Zdroj: TASR